Fontana
Liri /Bratislava 28. septembra (TASR) – Od narodenia charizmatického
talianskeho herca Marcella Mastroianniho uplynie v sobotu 28. septembra
100 rokov. "Nechápem, prečo tí Američania toľko trpia stotožňovaním
sa s postavou. Ja skrátka idem a hrám. Je to skvelá zábava. Nie je v tom
žiadne utrpenie," týmito slovami charakterizoval svoj vzťah k hereckej profesii legendárny umelec, ktorý má na svojom konte 143 filmov.
Rovnako presvedčivo stvárňoval dramatické aj romantické postavy, no vo
všetkých jeho kreáciách možno nájsť menšiu či väčšiu dávku humoru,
nadhľadu, irónie a sarkazmu. Scéna zo snímky Sladký život, v ktorej sa
Mastroianni uprostred noci ocitne s filmovou hviezdou v podaní Anity
Ekbergovej v rímskej Fontane di Trevi, patrí azda k najznámejším v
dejinách kinematografie. Mnohé filmy, v ktorých hral, možno právom
označiť prívlastkom "kultové".
Marcello Vincenzo Domenico Mastroianni sa narodil 28. septembra 1924 v
talianskom mestečku Fontana Liri do chudobnej rodiny truhlára a
zamestnankyne banky. Jeho otec sa viac ráz sťahoval za prácou a tak sa
rodina ocitla v Turíne a neskôr v Ríme. Mastroianni navštevoval stavebnú
priemyslovku, potom začal študovať na ekonomickej a obchodnej fakulte,
aby sa mohol stať členom univerzitného divadelného klubu. Už od detstva
sa túžil stať hercom. Počas 2. svetovej vojny ho poslali do nemeckého
zajateckého tábora, no podarilo sa mu utiecť do Benátok. Po vojne
pracoval ako účtovník v britskej filmovej distribučnej spoločnosti
Eagle-Lion Films.
V roku 1948 sa na divadelných doskách predstavil po boku Giulietty
Masinovej, manželky Federica Felliniho v komédii Lea Ferrera Angelica.
Ešte v ten istý rok získal profesionálne divadelné angažmán.
Na filmovom plátne sa prvý raz objavil ako 15-ročný v dnes už zabudnutej
snímke Marionette. Už v mladosti však mal možnosť spolupracovať so
známymi režisérmi – ako dvadsaťročný hral vo filme Deti sa na nás dívajú
režiséra Vittoria De Sicu (1944). Dvojica režisérov Steno a Mario
Monicelli ho obsadila do snímky Psí život (1949).
Počas dvoch desaťročí sa jeho meno objavilo v titulkoch 48 filmov, ale
až v roku 1960 nastal zlom v jeho hereckej dráhe. Priniesol mu ho film
Sladký život (1960), v ktorom mu Federico Fellini ponúkol úlohu
bulvárneho novinára. Film vyvolal v konzervatívnom Taliansku škandál, no
na festivale v Cannes bol ocenený Zlatou palmou. Už o rok neskôr
dosiahla úspech komédia Rozvod po taliansky režiséra Petra Germiho, v
ktorej Mastroianni stvárnil sicílskeho muža so šľachtickým pôvodom
posadnutého túžbou zbaviť sa svojej manželky. Za svoju rolu získal
nomináciu na Oscara, Zlatý Glóbus a Cenu Bafta.
V roku 1963 režisér, herec a Mastroianniho priateľ Vittorio de Sica
nakrútil poviedkový film Včera, dnes a zajtra, kde sa Mastroianniho
hereckou partnerkou stala Sophia Lorenová. V tom istom roku hral aj v
ďalšom Felliniho filme 8 a pol a v sociálnej dráme Maria Monicelliho
nazvanej Stalo sa v Turíne.
Na hereckých výkonoch Mastroianniho a Lorenovej stála aj snímka
Manželstvo po taliansky (Vittorio di Sica, 1964). V roku 1965 nasledoval
poviedkový film Dnes, zajtra a pozajtra, a tiež absurdná komédia
Casanova 70. V nej akoby Mastroiannimu na mieru vytvoril Monicelli
postavu dôstojníka talianskej armády, ktorý potrebuje k milostným
dobrodružstvám prežívať život ohrozujúce situácie.
V tragikomickom príbehu Dráma žiarlivosti (Ettore Scola, 1970) bola
Mastroianniho partnerkou Monica Vittiová, v snímke Slnečnica (Vittorio
de Sica, ten istý rok) znovu Lorenová. Čiernym až morbídnym humorom bol
presiaknutý film Marca Ferreriho Veľká žranica (1973). Po bláznivej
komédii Gangsterova milenka (Giorgio Capitani, 1975) si dvojica
Mastroianni-Lorenová zahrala vo filme Zvláštny deň (Ettore Scola, 1977) z
éry fašizmu. Snímka tvorcom priniesla dve nominácie na Oscara, a tiež
ocenenia Zlatý Glóbus a César.
V roku 1978 stvárnil zločincami prenasledovaného učiteľa hudby v čiernej
komédii Zločin a la Neapol (Sergio Corbucci, 1978). Scola tiež obsadil
Mastroianniho do výpravného filmu Terasa (1980). K vrcholom neskorších
filmových diel patrí Felliniho snímka Ginger a Fred z roku 1986, kde
bola Mastroianniho hereckou a tanečnou partnerkou po rokoch opäť
Giulieta Massinová.
V roku 1990 vo filme Všetkým sa darí dobre stvárnil Mastroianni
vidieckeho otca, ktorý spoznáva v plnej nahote, akým životom žijú jeho
deti (r. Giuseppe Tornatore). Americký režisér Robert Altman angažoval
Mastroianniho aj Lorenovú v recesistickej snímke Pret-A-Porter (1994).
Naposledy sa Marcello Mastroianni objavil vo filme Cesta na počiatok
sveta (Maneol de Oliveira, 1997). Velikán zlatej éry talianskej
kinematografie zomrel 19. decembra 1996 v Paríži.
Od roku 1949 bol umelec ženatý s herečkou Florou Carabellovou, s ktorou
mali dcéru Barbaru. Posledných 20 rokov žili oddelene, no nikdy sa
nerozviedli. V rokoch 1971-1975 bola jeho družkou francúzska herečka
Catherine Deneuveová. Ich spoločná dcéra Chiara Mastroianniová sa tiež
venuje herectvu.