Život Prešova
online
online
VO VEKU 88 ROKOV ZOMREL PÁPEŽ FRANTIŠEK
21.04.2025 Celý región
Vastikán
21. apríla (TASR) - Vo veku 88 rokov zomrel v pondelok pápež František.
Oznámil to kardinál Kevin Ferrell, informuje TASR podľa správ agentúr
AFP a AP.
„Dnes ráno o 7.35 h sa rímsky biskup František vrátil do domu Otca,“ uviedol kardinál Kevin Farrell vo vyhlásení, ktoré Vatikán zverejnil na platforme Telegram.
„Učil nás žiť hodnoty evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, najmä k najchudobnejším a ľuďom na okraji spoločnosti," pokračoval kardinál.
František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi (mestu Rím a svetu) a následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile.
Františka pred necelým mesiacom prepustili z Gemelliho nemocnice v Ríme do domácej liečby v jeho rezidencii vo Vatikáne. Osemdesiatosemročného pápeža hospitalizovali 14. februára s bronchitídou, ktorá neskôr prerástla do obojstranného zápalu pľúc. Pápež prekonal viacero respiračných kríz a krvné testy vo februári zistili „počiatočné zlyhanie obličiek“.
Pápež František, ktorý bol hlavou katolíckej cirkvi od roku 2013, sa už v minulosti niekoľkokrát liečil na respiračné ochorenia. Za posledné roky takisto podstúpil operáciu prietrže a hrubého čreva. Vzhľadom na bolesť kolena tiež používal invalidný vozík. Jeho posledná hospitalizácia bola najdlhšou počas jeho 12-ročného pontifikátu.
Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Po skončení chemicko-priemyselnej školy vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, zakladateľ takzvanej teológie ľudu.
Bergoglio v roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie v Najvyššom kolégiu sv. Jozefa v San Migueli na predmestí Buenos Aires. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fé a potom v roku 1966 na jezuitskom Spasiteľovom kolégiu v Buenos Aires.
Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov večné sľuby. Pôsobil ako novicmajster vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov. V rokoch 1980 - 1986 pôsobil vo funkcii rektora Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a ako farár vo farnosti Patriarchu svätého Jozefa v San Migueli, sufragánnej diecéze Buenos Aires.
Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na jezuitské kolégium v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.
Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa niekdajšej hispánskej stolice Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom Buenos Aires sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998. Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj v tejto cirkevnej hodnosti si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov.
Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Aj ako pápež presadzoval svoju predstavu cirkvi chudobných a zachoval si neformálne vystupovanie. Bol známy svojou kritikou konzumného spôsobu života i kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému. Tiež propagoval ochranu životného prostredia a zápas proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si - O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Fratelli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).
V roku 2021 navštívil Slovensko. Počas štvordňovej pastoračnej cesty (12. - 15. septembra) absolvoval stretnutia s najvyššími predstaviteľmi štátu, zástupcami náboženských obcí, ako aj židovskej či rómskej komunity. Navštívil Bratislavu, Košice, Prešov a program jeho cesty vyvrcholil v Šaštíne, kde na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, odslúžil slávnostnú omšu.
Hlava katolíckej cirkvi zomrela v pondelok ráno, takmer mesiac po prepustení z päťtýždňového pobytu v nemocnici s dvojitým zápalom pľúc.
František zomrel o 7.35 h vo svojom byte v rezidencii Svätej Marty vo Vatikáne. Zomrel na „mozgovú príhodu, kómu, nezvratný kardiocirkulačný kolaps“, uvádza sa v úmrtnom liste. Dodáva sa v ňom, že pápeža už predtým postihla epizóda akútneho zlyhania dýchania, keď v nemocnici prekonal dvojitý zápal pľúc.
Mal tiež arteriálnu hypertenziu (vysoký krvný tlak), mnohopočetné bronchiektázie (chronické ochorenie dýchacích ciest, pri ktorom dochádza k trvalému rozšíreniu priedušiek a ich steny sa nedokážu efektívne čistiť od hlienu) a cukrovku 2. typu, čo predtým nebolo známe.
Úmrtný list podpísal riaditeľ zdravotníctva Mestského štátu Vatikán, profesor Andrea Arcangeli.
„Dnes ráno o 7.35 h sa rímsky biskup František vrátil do domu Otca,“ uviedol kardinál Kevin Farrell vo vyhlásení, ktoré Vatikán zverejnil na platforme Telegram.
„Učil nás žiť hodnoty evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, najmä k najchudobnejším a ľuďom na okraji spoločnosti," pokračoval kardinál.
František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi (mestu Rím a svetu) a následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile.
Františka pred necelým mesiacom prepustili z Gemelliho nemocnice v Ríme do domácej liečby v jeho rezidencii vo Vatikáne. Osemdesiatosemročného pápeža hospitalizovali 14. februára s bronchitídou, ktorá neskôr prerástla do obojstranného zápalu pľúc. Pápež prekonal viacero respiračných kríz a krvné testy vo februári zistili „počiatočné zlyhanie obličiek“.
Pápež František, ktorý bol hlavou katolíckej cirkvi od roku 2013, sa už v minulosti niekoľkokrát liečil na respiračné ochorenia. Za posledné roky takisto podstúpil operáciu prietrže a hrubého čreva. Vzhľadom na bolesť kolena tiež používal invalidný vozík. Jeho posledná hospitalizácia bola najdlhšou počas jeho 12-ročného pontifikátu.
Profil pápeža Františka
Pápež František sa pred dvanástimi rokmi stal prvou mimoeurópskou hlavou katolíckej cirkvi po viac ako tisícročí a taktiež vôbec prvou pochádzajúcou z Ameriky. Arcibiskup z argentínskeho Buenos Aires 13. marca 2013 na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi. Bol v poradí 266. pápežom.Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Po skončení chemicko-priemyselnej školy vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, zakladateľ takzvanej teológie ľudu.
Bergoglio v roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie v Najvyššom kolégiu sv. Jozefa v San Migueli na predmestí Buenos Aires. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fé a potom v roku 1966 na jezuitskom Spasiteľovom kolégiu v Buenos Aires.
Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov večné sľuby. Pôsobil ako novicmajster vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov. V rokoch 1980 - 1986 pôsobil vo funkcii rektora Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a ako farár vo farnosti Patriarchu svätého Jozefa v San Migueli, sufragánnej diecéze Buenos Aires.
Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na jezuitské kolégium v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.
Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa niekdajšej hispánskej stolice Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom Buenos Aires sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998. Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj v tejto cirkevnej hodnosti si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov.
Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Aj ako pápež presadzoval svoju predstavu cirkvi chudobných a zachoval si neformálne vystupovanie. Bol známy svojou kritikou konzumného spôsobu života i kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému. Tiež propagoval ochranu životného prostredia a zápas proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si - O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Fratelli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).
V roku 2021 navštívil Slovensko. Počas štvordňovej pastoračnej cesty (12. - 15. septembra) absolvoval stretnutia s najvyššími predstaviteľmi štátu, zástupcami náboženských obcí, ako aj židovskej či rómskej komunity. Navštívil Bratislavu, Košice, Prešov a program jeho cesty vyvrcholil v Šaštíne, kde na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, odslúžil slávnostnú omšu.
Vatikán: Pápež František zomrel na mozgovú príhodu
Hlava katolíckej cirkvi zomrela v pondelok ráno, takmer mesiac po prepustení z päťtýždňového pobytu v nemocnici s dvojitým zápalom pľúc.
František zomrel o 7.35 h vo svojom byte v rezidencii Svätej Marty vo Vatikáne. Zomrel na „mozgovú príhodu, kómu, nezvratný kardiocirkulačný kolaps“, uvádza sa v úmrtnom liste. Dodáva sa v ňom, že pápeža už predtým postihla epizóda akútneho zlyhania dýchania, keď v nemocnici prekonal dvojitý zápal pľúc.
Mal tiež arteriálnu hypertenziu (vysoký krvný tlak), mnohopočetné bronchiektázie (chronické ochorenie dýchacích ciest, pri ktorom dochádza k trvalému rozšíreniu priedušiek a ich steny sa nedokážu efektívne čistiť od hlienu) a cukrovku 2. typu, čo predtým nebolo známe.
Úmrtný list podpísal riaditeľ zdravotníctva Mestského štátu Vatikán, profesor Andrea Arcangeli.
0
www.ZIVOTPO.sk
