New
York 13. mája (TASR) - Americký spevák a skladateľ Stevie Wonder je
vďaka svojej zmesi R&B, soulu a gospelu ikonou popovej hudby, ako aj
občianskych práv už celé desaťročia. Jeho nadčasové hity inšpirovali a
stále podnecujú celé generácie hudobníkov.
Černošská superhviezda sa v utorok 13. mája dožíva 75 rokov. Spevák,
skladateľ, multi-inštrumentalista a hudobný producent je na hudobnej
scéne od roku 1961.
Stevie Wonder, občianskym menom Stevland Hardaway Morris, sa narodil 13.
mája 1950 v meste Saginaw v štáte Michigan. V 70. a 80. rokoch
inovátorským spôsobom používal syntetizátory a iné elektronické hudobné
nástroje.
Krátko po narodení oslepol. Ako „zázračné dieťa“ podpísal vo veku 11 rokov zmluvu s hudobným vydavateľstvom Motown, kde dostal profesionálne meno Stevie Wonder.
Dvanásťročného chlapca vo svetlom saku, tmavých nohaviciach a slnečných
okuliaroch uviedli na javisko divadla Apollo v newyorskej štvrti Harlem.
Hral na bongá (perkusie) a písal sa rok 1963.
„Fingertips“ je názov Wonderovhp prvého singla, ktorý predstavil na
večierku spoločnosti Motown, hneď po vystúpení Marvina Gaya. Jazzová
inštrumentálna skladba vyšla ako singel a stala sa prvým hitom č. 1
Wondera a vydavateľstva Motown v americkom celonárodnom rebríčku.
Mnohé detské hviezdy sa pod náporom skorej slávy zlomia. Nie však Stevie
Wonder - jeho životopis sa zdá byť prirodzeným dôsledkom jeho
geniality. Jeho hudobné schopnosti aj kariéra však boli naozaj zázračné.
Keď mal štyri roky, jeho matka opustila otca a presťahovala sa s deťmi
do Detroitu. „Mama mi hovorievala, že môžem robiť čokoľvek, pokiaľ budem opatrný,“ spomínal Wonder po rokoch na svoje detstvo a zvedavú povahu.
Sám svoju slepotu nikdy nepovažoval za hendikep - liezol po stromoch a
jazdil na bicykli. Možno intenzívnejšie ako iné deti vnímal hudbu - celé
hodiny počúval rádio. V deviatich rokoch vedel hrať na bongo bubny,
fúkaciu harmoniku, basgitaru a klavír.
V tomto období začal vystupovať ako sólový spevák v cirkevnom
spoločenstve a potom upútal pozornosť člena skupiny Miracles, ktorý ho
predstavil spoločnosti Motown. Toto nezávislé hudobné vydavateľstvo,
založené v roku 1959, sa stalo gigantom soulu a R&B afroamerických
umelcov.
Pre zakladateľa spoločnosti Berryho Gordyho bol slepý chlapec „zázrakom“. Podpísal s ním zmluvu ako s umelcom s menom „Little Stevie Wonder“ a zaplatil mu súkromnú školu pre nevidiacich.
Stevie Wonder mal ešte len 16 rokov a jeho hlas sa už zmenil. V
hitparáde sa objavil hit „Uptight“. O rok neskôr vyšla skladba „I Was
Made to Love Her“.
Vo veku 18 rokov sa už začal sebavedomo a odhodlane presadzovať vo
vzťahoch s Motownom, sám pripravoval albumy, skladal single a podieľal
sa na aranžmánoch - vrátane dodnes nadčasovej piesne „For Once in My
Life“.
Neskôr založil vlastné vydavateľstvo Black Bull Music a robil všetku
prácu sám - skladal, spieval, hral na nástroje, nahrával a produkoval.
Vďaka svojej všestrannosti sa stal hudobníkom, ktorého označujú za
legendu.
Wonder vytvoril jedinečný zvuk, v ktorom sa snúbi soul, gospel, jazz a
R&B. Svojou tvorbou ovplyvnil takých interpretov, ako sú The
Beatles, Bob Dylan, Michael Jackson, Prince alebo Bob Marley.
Sedemdesiate roky boli pre neho prelomovým desaťročím, v ktorom vytvoril
svoje životné dielo a hudobný odkaz. V rýchlom slede za sebou vyšli tri
výnimočné albumy - „Talking Book“ v roku 1972, „Innervisions“ v roku
1973 a „Songs in the Key of Life“ v roku 1976. Piesne z nich sa zapísali
do hudobnej histórie a dodnes sú nadčasovými hitmi, ako „Superstition“,
„Living for the City“, alebo „Isn't She Lovely“. Wonder v tomto období
získal množstvo ocenení vrátane niekoľkých cien Grammy.
V tom čase to boli predovšetkým afroamerickí hudobníci, ktorým Wonder
dodával pocit sebavedomia. Jeho hudobný talent však od začiatku
prekonával sociálne a rasové bariéry. Hoci bol černoch a pochádzal z
chudobnej rodiny, belošskí hudobníci ako John Lennon, Eric Clapton, Paul
McCartney a Barbra Streisandová považovali za česť spolupracovať s ním.
Wonder vždy obhajoval občianske práva a protestoval proti apartheidu. V
piesni „Living for the City“ sa napríklad venuje chudobe a nedostatku
príležitostí mnohých Afroameričanov.
Svojho Oscara za pieseň „I Just Called to Say I Love You“ z filmovej
komédie „Žena v červenom“ z roku 1985 venoval Nelsonovi Mandelovi,
bojovníkovi za demokraciu v Juhoafrickej republike. V roku 1986 sa mu
podarilo zaviesť narodeniny Martina Luthera Kinga ako sviatok v USA
vďaka kampani za ľudské práva, a pre túto príležitosť zložil pieseň
„Happy Birthday to You“.
Od roku 2009 je mierovým veľvyslancom Organizácie Spojených národov
(OSN). „Ja som vždy optimista, ale svet nie je. Je však potrebný každý
jeden človek. A musí sa zmeniť myslenie. Ako je možné, že dnes ešte
stále musíme bojovať s rasizmom?“ povedal spevák v roku 2012.
Nezaoberá sa len sociálnou nespravodlivosťou a diskrimináciou. Úprimne
sa zaujíma o najrôznejšie témy, ale vždy ho tiež poháňa túžba
transformovať život a jeho jedinečnosť do zvukov a rytmov, ako napríklad
pri dvojalbume, ktorý skomponoval v roku 1979 k dokumentárnemu filmu
„Tajný život rastlín“, čím vytvoril soundtrack pre prírodu, ktorú sám
nikdy nemohol vidieť.
V 80-tych rokoch nasledovali ďalšie tri albumy, ktoré však nedokázali
prekonať spevákov úspech zo 70-tych rokov. Wonder si potom dal dlhú
prestávku v tvorbe a namiesto toho v roku 1987 naspieval pieseň „Just
Good Friends“ v duete s Michaelom Jacksonom.
Zložil soundtrack k filmu „Horúčka džungle“ z roku 1991. Ďalší sólový
album „Conversation Peace“ ktorý vyšiel v roku 1995, pripravoval osem
rokov.
Medzi jeho albumami sa zväčšovali prestávky - ďalší, „A Time to Love“, vyšiel v roku 2005.
Okrem 22 cien Grammy dostal Ocenenie za celoživotné dielo od Národného
múzea občianskych práv. Vymenovali ho tiež za jedného z ambasádorov
mieru OSN. V roku 2014 mu americký prezident Barack Obama na slávnostnom
ceremoniáli v Bielom dome udelil Prezidentskú medailu slobody.
V decembri 2016 mesto Detroit ocenilo jeho odkaz premenovaním časti
ulice z jeho detstva, Milwaukee Avenue West, na Stevie Wonder Avenue. V
máji 2024 sa stal držiteľom medaily Georgea Peabodyho za výnimočný
prínos do hudby a tanca v Amerike, najvyššieho ocenenia udeľovaného
Peabodyho inštitútom Univerzity Johnsa Hopkinsa.
Hudobný priekopník bol od roku 1970 trikrát ženatý a má deväť detí s piatimi ženami.