Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa narodil V. Dvořák, umelecký partner J. Bohdalovej
14.05.2025 Celý región
Písek/Bratislava 14. mája (TASR) – Bol neodmysliteľne spojený s tým najlepším, čo ponúkala v druhej polovici 20. storočia oblasť humoru a zábavy v Československu. Anekdoty a vtipné scénky Vladimíra Dvořáka a jeho dlhoročnej televíznej partnerky Jiřiny Bohdalovej rozosmievali desaťročia široké publikum.
V stredu 14. mája uplynie 100 rokov od narodenia českého estrádneho umelca, herca, konferenciera, scenáristu a autora textov viac ako 150 piesní.
Vladimír Dvořák sa narodil 14. mája 1925 v Písku v rodine železničiara. Zmaturoval na Reálnom gymnáziu v Prahe v roku 1944. Už počas strednej školy sa angažoval v divadle, organizoval divadelné a kabaretné predstavenia. Mnohé z nich nielen sám napísal a režíroval, ale v nich aj účinkoval ako herec či konferencier.
Po ukončení 2. svetovej vojny sa pokúšal študovať žurnalistiku na Vysokej škole politickej a sociálnej. Po dvoch semestroch však prestúpil na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe na sociológiu a estetiku, štúdium nedokončil.
Následne krátko pracoval na Ústrednom výbore Zväzu českej mládeže (SČM) ako tlačový referent a neskôr ako redaktor denníka Mladá fronta. Novinársku prax v Československom rozhlase začal v roku 1945, keď jeho hra Mezihra s klavírem získala 2. cenu v súťaži vypísanej práve rozhlasom.
Už v roku 1947 pripravoval pre rozhlas zábavný program pozostávajúci z 26 relácií mesačne. V Československom rozhlase uvádzal aj vlastné hudobné relácie - polhodinky s orchestrom Karla Vlacha (1947), alebo týždenník Hudba pro radost (1951).
V marci 1951 síce z pracovného pomeru v rozhlase odišiel, ale naďalej v ňom pôsobil ako externý pracovník. Hneď nasledujúci rok začal pripravovať a uvádzať nedeľnú reláciu Z alba Karla Vlacha (neskôr premenovanú na Revue Orchestru Karla Vlacha), ktorá sa na rozhlasových vlnách udržala takmer 40 rokov. Pre rozhlas napísal aj úspešnú hudobnú komédiu Sto dukátů za Juana (hudba Zdeněk Petr, 1952), v ktorej zaznela aj neskôr obľubená Píseň pro Kristýnku, ktorú interpretovali Vladimír Salač, alebo Waldemar Matuška.
Po odchode z rozhlasu sa zamestnal v roku 1951 ako redaktor v Gramofónových závodoch. Od roku 1952 pôsobil ako estrádny konferencier Československých cirkusov, varieté a lunaparkov. Päť rokov konferoval program populárnej slovenskej speváčky Melánie Olláryovej. V rokoch 1952 - 1956 hral v Divadle estrády a satiry a objavil sa aj vo filme.
Vedľajšie postavy si zahral v snímkach Návštěva z oblak (1955), Hudba z Marsu (1955), Zaostřit, prosím! (1956) a iné. Neskôr si zahral aj hlavné postavy v krátkych poučných filmoch Postavy mimo hru (1960) a Potíže s kulturou (1962). Účinkoval aj v televíznom seriáli Žena za pultem (1977).
Od polovice 50. rokov odštartoval aj spoluprácu s Československou televíziou (ČST) na tvorbe zábavných programov ako konferencier, dramaturg, scenárista a režisér. Po boku Jiřiny Bohdalovej sa po prvý raz objavil v relácii Černá hodinka v roku 1956. Neskôr spolu účinkovali v obľúbenej zábavnej relácii Televarieté (1971 - 1989), pričom táto nezabudnuteľná komická televízna dvojica spolupracovala až do konca jeho života.
Vladimír Dvořák písal scenáre aj k zábavným programom Kdo s kým, o čem, pro koho (1965-1966), Písničky na zítra (1961-1965), Píšu píšeš píšeme, Zpívá celá rodina a k silvestrovským estrádam. V rokoch 1968 - 1976 pôsobil ako dramaturg zábavných programov ČST, od roku 1976 do 1990 bol vedúcim dramaturgom. Od roku 1991 pôsobil v slobodnom povolaní.
Známy bol tiež ako textár, pričom kariéru autora piesňových textov zahájil krátko po vojne, keď začal spolupracovať s vokálnou skupinou Lišiaci. Napísal texty k známym piesňam ako Čert ví proč (Rudolf Cortés), Kulatý svět (Yvetta Simonová a Milan Chladil), Je po dešti (Judita Čeřovská), Rolničky (Hana Zagorová), alebo Tam kde šumí proud (Karel Gott).
Podieľal sa aj na príprave prvých dvoch ročníkov Bratislavskej lýry (1966, 1967). V knihe Začíname od Adama (1960) vytvoril medailóny spevákov z oblasti populárnej hudby. Svoje spomienky na rušný život uprostred zábavného umenia zhrnul v knihe Všechny náhody mého života (1991, 2010).
V roku 1996 vstúpil Dvořák do televíznej dvorany slávy. Toto ocenenie vnímal ako „cenu za vytrvalosť“, pretože na obrazovkách televízie v tom čase pôsobil 40 rokov. Okrem tohto ocenenia získal počas svojej profesionálnej kariéry Výročnú cenu Československého hudobného fondu za textársku tvorbu (1965), cenu Trilobit (1965), Zlatého Krokodýla (1971) a Televizní rolničku (1984). V roku 1975 sa stal nositeľom vyznamenania Za vynikajúcu prácu a získal čestný titul Zaslúžilý umelec (1982).
Vladimír Dvořák, obľúbený konferencier a estrádny umelec, zomrel 28. decembra 1999 v Prahe vo veku 74 rokov.
V stredu 14. mája uplynie 100 rokov od narodenia českého estrádneho umelca, herca, konferenciera, scenáristu a autora textov viac ako 150 piesní.
Vladimír Dvořák sa narodil 14. mája 1925 v Písku v rodine železničiara. Zmaturoval na Reálnom gymnáziu v Prahe v roku 1944. Už počas strednej školy sa angažoval v divadle, organizoval divadelné a kabaretné predstavenia. Mnohé z nich nielen sám napísal a režíroval, ale v nich aj účinkoval ako herec či konferencier.
Po ukončení 2. svetovej vojny sa pokúšal študovať žurnalistiku na Vysokej škole politickej a sociálnej. Po dvoch semestroch však prestúpil na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe na sociológiu a estetiku, štúdium nedokončil.
Následne krátko pracoval na Ústrednom výbore Zväzu českej mládeže (SČM) ako tlačový referent a neskôr ako redaktor denníka Mladá fronta. Novinársku prax v Československom rozhlase začal v roku 1945, keď jeho hra Mezihra s klavírem získala 2. cenu v súťaži vypísanej práve rozhlasom.
Už v roku 1947 pripravoval pre rozhlas zábavný program pozostávajúci z 26 relácií mesačne. V Československom rozhlase uvádzal aj vlastné hudobné relácie - polhodinky s orchestrom Karla Vlacha (1947), alebo týždenník Hudba pro radost (1951).
V marci 1951 síce z pracovného pomeru v rozhlase odišiel, ale naďalej v ňom pôsobil ako externý pracovník. Hneď nasledujúci rok začal pripravovať a uvádzať nedeľnú reláciu Z alba Karla Vlacha (neskôr premenovanú na Revue Orchestru Karla Vlacha), ktorá sa na rozhlasových vlnách udržala takmer 40 rokov. Pre rozhlas napísal aj úspešnú hudobnú komédiu Sto dukátů za Juana (hudba Zdeněk Petr, 1952), v ktorej zaznela aj neskôr obľubená Píseň pro Kristýnku, ktorú interpretovali Vladimír Salač, alebo Waldemar Matuška.
Po odchode z rozhlasu sa zamestnal v roku 1951 ako redaktor v Gramofónových závodoch. Od roku 1952 pôsobil ako estrádny konferencier Československých cirkusov, varieté a lunaparkov. Päť rokov konferoval program populárnej slovenskej speváčky Melánie Olláryovej. V rokoch 1952 - 1956 hral v Divadle estrády a satiry a objavil sa aj vo filme.
Vedľajšie postavy si zahral v snímkach Návštěva z oblak (1955), Hudba z Marsu (1955), Zaostřit, prosím! (1956) a iné. Neskôr si zahral aj hlavné postavy v krátkych poučných filmoch Postavy mimo hru (1960) a Potíže s kulturou (1962). Účinkoval aj v televíznom seriáli Žena za pultem (1977).
Od polovice 50. rokov odštartoval aj spoluprácu s Československou televíziou (ČST) na tvorbe zábavných programov ako konferencier, dramaturg, scenárista a režisér. Po boku Jiřiny Bohdalovej sa po prvý raz objavil v relácii Černá hodinka v roku 1956. Neskôr spolu účinkovali v obľúbenej zábavnej relácii Televarieté (1971 - 1989), pričom táto nezabudnuteľná komická televízna dvojica spolupracovala až do konca jeho života.
Vladimír Dvořák písal scenáre aj k zábavným programom Kdo s kým, o čem, pro koho (1965-1966), Písničky na zítra (1961-1965), Píšu píšeš píšeme, Zpívá celá rodina a k silvestrovským estrádam. V rokoch 1968 - 1976 pôsobil ako dramaturg zábavných programov ČST, od roku 1976 do 1990 bol vedúcim dramaturgom. Od roku 1991 pôsobil v slobodnom povolaní.
Známy bol tiež ako textár, pričom kariéru autora piesňových textov zahájil krátko po vojne, keď začal spolupracovať s vokálnou skupinou Lišiaci. Napísal texty k známym piesňam ako Čert ví proč (Rudolf Cortés), Kulatý svět (Yvetta Simonová a Milan Chladil), Je po dešti (Judita Čeřovská), Rolničky (Hana Zagorová), alebo Tam kde šumí proud (Karel Gott).
Podieľal sa aj na príprave prvých dvoch ročníkov Bratislavskej lýry (1966, 1967). V knihe Začíname od Adama (1960) vytvoril medailóny spevákov z oblasti populárnej hudby. Svoje spomienky na rušný život uprostred zábavného umenia zhrnul v knihe Všechny náhody mého života (1991, 2010).
V roku 1996 vstúpil Dvořák do televíznej dvorany slávy. Toto ocenenie vnímal ako „cenu za vytrvalosť“, pretože na obrazovkách televízie v tom čase pôsobil 40 rokov. Okrem tohto ocenenia získal počas svojej profesionálnej kariéry Výročnú cenu Československého hudobného fondu za textársku tvorbu (1965), cenu Trilobit (1965), Zlatého Krokodýla (1971) a Televizní rolničku (1984). V roku 1975 sa stal nositeľom vyznamenania Za vynikajúcu prácu a získal čestný titul Zaslúžilý umelec (1982).
Vladimír Dvořák, obľúbený konferencier a estrádny umelec, zomrel 28. decembra 1999 v Prahe vo veku 74 rokov.
0
www.ZIVOTPO.sk
