Život Prešova
online
online
Zdeno Chára sa stal jedenástym Slovákom v Sieni slávy IIHF
25.05.2025 Celý región
Štokholm
25. mája (TASR) - Bývalý slovenský hokejový obranca Zdeno Chára sa
dočkal veľkej pocty. Víťaza Stanleyho pohára z roku 2011, dlhoročného
reprezentanta a kapitána strieborných medailistov z MS 2012 uviedli v
nedeľu do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). Chára sa
do nej dostal ako jedenásty slovenský hráč v histórii.
Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil v Štokholme v záverečný deň 88. majstrovstiev sveta. Okrem Cháru prijali do exkluzívneho klubu aj ďalších šesť významných hokejových osobností - novými členmi Siene slávy IIHF sú aj bývalý švédsky brankár Henrik Lundqvist, dánsky center Frans Nielsen, český krídelník David Výborný, ako aj niekdajšie reprezentantky Kim Martinová-Hassonová zo Švédska a Vicky Sunoharová z Kanady. Do Siene slávy uviedli aj funkcionára Kaia Hietarintu, bývalého prezidenta Fínskej hokejovej asociácie.
„Je neskutočné privilégium a česť, že tu môžem pred vami stáť ako nový člen Siene slávy IIHF. Stojím na pleciach mnohých skvelých hráčov, trénerov a podporovateľov tohto športu a som poctený, že sa môžem k nim pripojiť. V prvom rade sa chcem poďakovať výberovej komisii, že ma zvolila, a takisto ďalším novým členom Siene slávy," uviedol Chára v ďakovnej reči. "Sieň slávy IIHF je niečo, čo sa nedá vyhrať, ale musíte si to zaslúžiť. A zaslúžiť si to musíte tvrdou prácou a nedokážete to sám. Je to testament pre všetkých, ktorí stáli za mnou, podporovali ma a verili mi. Hokej je šport, ktorý je oveľa viac než len hrou, je to spôsob života, komunita a kultúra.“
Chára je jeden z najúspešnejších športovcov v slovenskej histórii. Ikonický obranca získal v sezóne 2008/2009 prestížnu Norrisovu trofej pre najlepšieho zadáka NHL. V zámorskej profilige odohral celkovo 24 sezón, počas ktorých zanechal za sebou mimoriadnu stopu. Vo februári 2022 sa stal obrancom s historicky najväčším počtom odohratých duelov v NHL - nastúpil v 1680 zápasoch základnej časti. Štrnásť sezón strávil v Bostone, pričom všetky absolvoval s kapitánskym "céčkom". V roku 2011 sa stal iba druhým Európanom a prvým Slovákom, ktorý v pozícii kapitána doviedol tím k zisku Stanleyho pohára. Bruins priviedol do finále play off aj v roku 2019, v ňom však nestačili na St. Louis. Profiligovú kariéru začal aj ukončil v drese New Yorku Islanders, pôsobil i v Ottawe a Washingtone. V základnej časti si celkovo pripísal 209 gólov, 471 asistencií (680 bodov), 2085 trestných minút a 301 plusových bodov. V 200 zápasoch play off nazbieral 18 gólov, 52 asistencií (70 bodov), 218 trestných minút a 50 plusiek. Trikrát sa dostal do prvého a štyrikrát do druhého All Star tímu NHL. Okrem Norrisovej trofeje má v zbierke aj Cenu Marka Messiera pre najlepšieho lídra. Hráčsku kariéru ukončil vo veku 45 rokov pred ročníkom 2022/2023.
Trenčiansky rodák bol s telesnou výškou 206 cm najvyšší v histórii NHL a na dĺžku svojej hokejky i čepele musel mať výnimku. K charakteristickým znakom jeho hry patrili prehľad, dôraz, ale aj mimoriadne tvrdá strela. Jeho výkon 175,1 km/h, ktorý dosiahol v Zápase hviezd NHL v roku 2012, je dodnes v profilige neprekonaný. V závere kariéry bol štvrtý najstarší hráč, ktorý kedy nastúpil v súťaži. Vo vyššom veku v nej hrali iba Gordie Howe, Chris Chelios a Jaromír Jágr. Od draftu v roku 1996 sa trikrát objavil na európskych klziskách. V úvode sezóny 2001/2002 odohral osem zápasov za Duklu Trenčín v slovenskej extralige a celú sezónu 2004/2005, keď sa NHL pre výluku nehrala, strávil vo švédskom Färjestade. Aj polročnú výluku v NHL v sezóne 2012/2013 využil na pôsobenie v Európe, keď odohral 25 zápasov za Lev Praha v KHL.
Chára sa výrazne presadil aj na medzinárodnej scéne. Slovensko reprezentoval na troch ZOH (2006, 2010 a 2014), siedmich MS a štartoval aj na dvoch Svetových pohároch (2004, 2016). Na MS vybojoval s reprezentáciou dve strieborné medaily - v roku 2000 v Petrohrade a v Helsinkách 2012, kde viedol národný tím v pozícii kapitána. "Céčko" mal na drese aj na ZOH 2010 a 2014 a MS 2001. Na MS 2012 ho vyhlásili za najlepšieho obrancu šampionátu. Na Svetovom pohári 2016 skončil druhý s Tímom Európy.
„Chcem sa poďakovať mojej rodine, mojej manželke Tatiane, dcérke Elliz a dvom mojim synom Benovi a Zackovi. Vďaka za vašu lásku, neustálu podporu a nekonečnú vieru v moje schopnosti. Vaše obety a láska mi dali možnosť a príležitosť priblížiť sa hviezdam. Bez vás by to nebolo možné,“ povedal Chára, ktorý sa poďakoval aj svojej matke, otcovi či sestre: „Vždy ste ma podporovali v tom, aby som šiel za svojimi snami. Otec Zdeněk mi vždy hovoril, že tvrdá práca, zanietenie, osobná disciplína a silná vôľa ma dovedú ďalej, než by ktokoľvek čakal. Nemýlil sa.“ V ďakovnej reči spomenul aj svojich bývalých spoluhráčov, trénerov, najlepších kamarátov, agenta Matta Keatora či hráčskeho skauta Jána Gajdošíka. „Hokej je tímový šport a zasvätil som mu všetko. Je to o pamätných momentoch, triumfoch, vzťahoch i kamarátstvach. Moje najkrajšie spomienky sa viažu k zisku medailí so slovenskou reprezentáciou a k zisku Stanleyho pohára.“ Na záver sa poďakoval národnému tímu a hokejovému zväzu a v slovenčine sa prihovoril aj slovenským fanúšikom: „Ďakujem vám všetkým za vašu podporu. Bez vás by to nebolo možné. Vždy som cítil vašu energiu, vášeň a lásku pre túto hru.“ Dodal, že najväčšou odmenou v hokeji bola pre neho možnosť motivovať ostatných svojou tvrdou prácou, disciplínou a horlivosťou a inšpirovať mladých hráčov, ktorí snívajú o pôsobení vo veľkých ligách a úspechoch.
Do Siene slávy IIHF sa dostal ako jedenásty Slovák po Jozefovi Golonkovi (1998), Vladimírovi Dzurillovi (1998), Jánovi Staršiemu (1999), Petrovi Šťastnému (2000), Ladislavovi Horskému (2004), Ladislavovi Trojákovi (2011), Petrovi Bondrovi (2016), Miroslavovi Šatanovi a Žigmundovi Pálffym (2019) a Igorovi Libovi (2024).
Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil v Štokholme v záverečný deň 88. majstrovstiev sveta. Okrem Cháru prijali do exkluzívneho klubu aj ďalších šesť významných hokejových osobností - novými členmi Siene slávy IIHF sú aj bývalý švédsky brankár Henrik Lundqvist, dánsky center Frans Nielsen, český krídelník David Výborný, ako aj niekdajšie reprezentantky Kim Martinová-Hassonová zo Švédska a Vicky Sunoharová z Kanady. Do Siene slávy uviedli aj funkcionára Kaia Hietarintu, bývalého prezidenta Fínskej hokejovej asociácie.
„Je neskutočné privilégium a česť, že tu môžem pred vami stáť ako nový člen Siene slávy IIHF. Stojím na pleciach mnohých skvelých hráčov, trénerov a podporovateľov tohto športu a som poctený, že sa môžem k nim pripojiť. V prvom rade sa chcem poďakovať výberovej komisii, že ma zvolila, a takisto ďalším novým členom Siene slávy," uviedol Chára v ďakovnej reči. "Sieň slávy IIHF je niečo, čo sa nedá vyhrať, ale musíte si to zaslúžiť. A zaslúžiť si to musíte tvrdou prácou a nedokážete to sám. Je to testament pre všetkých, ktorí stáli za mnou, podporovali ma a verili mi. Hokej je šport, ktorý je oveľa viac než len hrou, je to spôsob života, komunita a kultúra.“
Chára je jeden z najúspešnejších športovcov v slovenskej histórii. Ikonický obranca získal v sezóne 2008/2009 prestížnu Norrisovu trofej pre najlepšieho zadáka NHL. V zámorskej profilige odohral celkovo 24 sezón, počas ktorých zanechal za sebou mimoriadnu stopu. Vo februári 2022 sa stal obrancom s historicky najväčším počtom odohratých duelov v NHL - nastúpil v 1680 zápasoch základnej časti. Štrnásť sezón strávil v Bostone, pričom všetky absolvoval s kapitánskym "céčkom". V roku 2011 sa stal iba druhým Európanom a prvým Slovákom, ktorý v pozícii kapitána doviedol tím k zisku Stanleyho pohára. Bruins priviedol do finále play off aj v roku 2019, v ňom však nestačili na St. Louis. Profiligovú kariéru začal aj ukončil v drese New Yorku Islanders, pôsobil i v Ottawe a Washingtone. V základnej časti si celkovo pripísal 209 gólov, 471 asistencií (680 bodov), 2085 trestných minút a 301 plusových bodov. V 200 zápasoch play off nazbieral 18 gólov, 52 asistencií (70 bodov), 218 trestných minút a 50 plusiek. Trikrát sa dostal do prvého a štyrikrát do druhého All Star tímu NHL. Okrem Norrisovej trofeje má v zbierke aj Cenu Marka Messiera pre najlepšieho lídra. Hráčsku kariéru ukončil vo veku 45 rokov pred ročníkom 2022/2023.
Trenčiansky rodák bol s telesnou výškou 206 cm najvyšší v histórii NHL a na dĺžku svojej hokejky i čepele musel mať výnimku. K charakteristickým znakom jeho hry patrili prehľad, dôraz, ale aj mimoriadne tvrdá strela. Jeho výkon 175,1 km/h, ktorý dosiahol v Zápase hviezd NHL v roku 2012, je dodnes v profilige neprekonaný. V závere kariéry bol štvrtý najstarší hráč, ktorý kedy nastúpil v súťaži. Vo vyššom veku v nej hrali iba Gordie Howe, Chris Chelios a Jaromír Jágr. Od draftu v roku 1996 sa trikrát objavil na európskych klziskách. V úvode sezóny 2001/2002 odohral osem zápasov za Duklu Trenčín v slovenskej extralige a celú sezónu 2004/2005, keď sa NHL pre výluku nehrala, strávil vo švédskom Färjestade. Aj polročnú výluku v NHL v sezóne 2012/2013 využil na pôsobenie v Európe, keď odohral 25 zápasov za Lev Praha v KHL.
Chára sa výrazne presadil aj na medzinárodnej scéne. Slovensko reprezentoval na troch ZOH (2006, 2010 a 2014), siedmich MS a štartoval aj na dvoch Svetových pohároch (2004, 2016). Na MS vybojoval s reprezentáciou dve strieborné medaily - v roku 2000 v Petrohrade a v Helsinkách 2012, kde viedol národný tím v pozícii kapitána. "Céčko" mal na drese aj na ZOH 2010 a 2014 a MS 2001. Na MS 2012 ho vyhlásili za najlepšieho obrancu šampionátu. Na Svetovom pohári 2016 skončil druhý s Tímom Európy.
„Chcem sa poďakovať mojej rodine, mojej manželke Tatiane, dcérke Elliz a dvom mojim synom Benovi a Zackovi. Vďaka za vašu lásku, neustálu podporu a nekonečnú vieru v moje schopnosti. Vaše obety a láska mi dali možnosť a príležitosť priblížiť sa hviezdam. Bez vás by to nebolo možné,“ povedal Chára, ktorý sa poďakoval aj svojej matke, otcovi či sestre: „Vždy ste ma podporovali v tom, aby som šiel za svojimi snami. Otec Zdeněk mi vždy hovoril, že tvrdá práca, zanietenie, osobná disciplína a silná vôľa ma dovedú ďalej, než by ktokoľvek čakal. Nemýlil sa.“ V ďakovnej reči spomenul aj svojich bývalých spoluhráčov, trénerov, najlepších kamarátov, agenta Matta Keatora či hráčskeho skauta Jána Gajdošíka. „Hokej je tímový šport a zasvätil som mu všetko. Je to o pamätných momentoch, triumfoch, vzťahoch i kamarátstvach. Moje najkrajšie spomienky sa viažu k zisku medailí so slovenskou reprezentáciou a k zisku Stanleyho pohára.“ Na záver sa poďakoval národnému tímu a hokejovému zväzu a v slovenčine sa prihovoril aj slovenským fanúšikom: „Ďakujem vám všetkým za vašu podporu. Bez vás by to nebolo možné. Vždy som cítil vašu energiu, vášeň a lásku pre túto hru.“ Dodal, že najväčšou odmenou v hokeji bola pre neho možnosť motivovať ostatných svojou tvrdou prácou, disciplínou a horlivosťou a inšpirovať mladých hráčov, ktorí snívajú o pôsobení vo veľkých ligách a úspechoch.
Do Siene slávy IIHF sa dostal ako jedenásty Slovák po Jozefovi Golonkovi (1998), Vladimírovi Dzurillovi (1998), Jánovi Staršiemu (1999), Petrovi Šťastnému (2000), Ladislavovi Horskému (2004), Ladislavovi Trojákovi (2011), Petrovi Bondrovi (2016), Miroslavovi Šatanovi a Žigmundovi Pálffym (2019) a Igorovi Libovi (2024).
0
www.ZIVOTPO.sk
