Ako prezident podotkol, na túto tému už otvoril diskusiu aj v
prezidentskom paláci, kde prijal zástupcov samospráv. Deklaroval, že sa
bude snažiť prepájať podnikateľský sektor, občanov či obce a mestá.
Dodal však, že všetky iniciatívy hlavy štátu môžu byť úspešné, iba ak
nájdu pochopenie u koalície aj opozície, ako aj u výkonnej a
zákonodarnej moci štátu.
„Pokiaľ bude niekto v spoločných diskusiách s najvyšším ústavným
činiteľom vidieť akési fiktívne pasce či hrozby pre svoje politické
strany a z tohto titulu bude podobné debaty odmietať, potom absolútne
nepochopil potrebu hľadania dlhodobého konsenzu v strategických otázkach
smerovania Slovenska,“ vyhlásil.
Prezident si zároveň myslí, že vyšší záujem by mal prevyšovať výhrady
jednotlivcov pri veľkých štátnych investíciách. Doplnil, že o päť rokov
si SR pripomenie 40 rokov od pádu totalitného režimu v Československu a
krajina bude žiť rovnaký čas v demokracii, ako v socializme. Občania tak
budú podľa neho právom porovnávať, čo sa ktorému režimu podarilo.
Zdôraznil, že hovorí iba o infraštruktúrnych projektoch. Prezident
opätovne vyzval, na politickú jednotu vo vízii krajiny.
„My dnes máme k dispozícii enormné zdroje z európskych fondov a plánu
obnovy. Využime ich preto v nasledujúcich mesiacoch a rokoch čo
najefektívnejšie pre našu vlastnú budúcnosť. Preto vás, vážené dámy a
vážení páni, z tohto miesta vyzývam, nájdite konsenzus na základných
cieľoch v budúcnosti Slovenska, napĺňajte ich bez ohľadu na to, k akej
politickej strane patríte,“ dodal.
Prezident apeloval na konsolidáciu, ktorá neutlmí hospodársky rast krajiny
Na kvalitu života na Slovensku má, okrem iného, mimoriadne významný
vplyv hospodársky sektor. Zamestnávatelia musia byť pre štát partnerom,
nie nepriateľom. Zdôraznil v stredu počas svojho prejavu v pléne
Národnej rady SR prezident Peter Pellegrini, ktorý apeloval na
konsolidáciu, ktorá neutlmí hospodársky rast krajiny.
„Plne rozumiem snahe vlády konsolidovať verejné financie tak, aby
väčšiu spoločenskú solidaritu prejavili v ťažkých časoch tí najbohatší -
banky, monopoly, veľké firmy či mimoriadne úspešní jednotlivci. No
zároveň vláda musí nájsť pri svojich opatreniach aj mieru, ktorou
neutlmí hospodársky rast a nezadusí snahu po ekonomickom úspechu
natoľko, že investori začnú zo Slovenska odchádzať a ľudia prestanú mať
chuť podnikať,“ povedal Pellegrini.
Podľa jeho slov je úplne prirodzené, že vláda, ktorej základ tvoria dve
sociálnodemokratické strany, sa viac zameriava na životné podmienky
zamestnancov ako zamestnávateľov. „Len prosím, robme aj ďalšie
konsolidačné opatrenia tak, aby zamestnávatelia stále boli
zamestnávateľmi, teda aby dávali ľuďom prácu a mohli ju postupne
odmeňovať čo najvyšším možným platom,“ podčiarkol prezident.
Vo svojom prejave zároveň ocenil rozhodnutie vlády o výstavbe nových
jadrových blokov, zdynamizovanie výstavby infraštruktúry na Slovensku či
prijatie zákona o strategických investíciách, ktorý podľa jeho slov
urýchľuje výstavbu vo verejnom záujme.
Na druhej strane vyzval vládu, aby sa nebála ísť ešte ďalej. Uviedol, že
ak Slovensko potrebuje ďalšiu vodnú elektráreň ako zdroj čistej
energie, musí ju byť vláda schopná postaviť aj napriek tomu, že jej
plány bude sprevádzať nenávisť v médiách alebo na sociálnych sieťach. „Vždy
sa nájde niekto, kto s novou výstavbou čohokoľvek nebude súhlasiť. Vždy
má niekto v blízkosti plánovanej výstavby svoju chatku alebo záhradku,
ale to predsa nemôže štátu brániť, aby sledoval vyšší záujem v podobe
celospoločenského prospechu,“ skonštatoval Pellegrini.
Prezident vyzval vládu, aby sa nevzďaľovala od partnerov v EÚ a NATO
Prezident SR Peter Pellegrini vyzval vládu, aby sa v snahe viesť
zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany nevzďaľovala od
partnerov v EÚ a spojencov v NATO. Uviedol to počas svojho vystúpenia v
Národnej rade SR v správe o stave republiky. Zdôraznil, že západ je pre
slovenské záujmy najdôležitejšou svetovou stranou a nesmie sa z našej
zahraničnej politiky vytratiť. Upozornil na množstvo investícií, ktoré
máme z EÚ.
Prezident sa odvolal na deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov o
slovenskej zahraničnej politike. V nej uviedli, že Slovensko presadzuje
suverénnu zahraničnú politiku otvorenú na štyri svetové strany, čo
Pellegrini podporuje. „Ale dnes musím z tohto miesta verejne
pripomenúť, že jednou zo štyroch svetových strán je stále aj západ a ten
sa nesmie z našej zahraničnej politiky vytratiť,“ vyhlásila hlava
štátu. Západ podľa neho nie je len jednou zo štyroch svetových strán,
ale pre slovenské záujmy aj stranou najdôležitejšou. Pripomenul, že 89
percent všetkých investícií prichádza na Slovensko z Európskej únie a 78
percent celého slovenského vývozu smeruje do členských štátov Únie. „Európska
únia je naším hospodárskym, zahraničnopolitickým, hodnotovým a čoraz
viac aj bezpečnostným priestorom, ktorý za žiadnych okolností nesmieme
opúšťať,“ zdôraznil Pellegrini.
V deklarácii sa podľa prezidenta traja ústavní činitelia zaviazali
podporovať naše „nespochybniteľné“ členstvo v EÚ a NATO a tiež
podporovať suverénne postoje SR v zahraničnej politike „vrátane tém
dôležitých pre skvalitnenie vzájomných vzťahov medzi členskými štátmi
Európskej únie a Severoatlantickej aliancie“.
Prezident: Spoločnosť naliehavo potrebuje upokojenie vášní a zmierenie
Slovenská spoločnosť dnes naliehavo potrebuje upokojenie vášní a
zmierenie. Občania nemôžu očakávať, že s tým prídu politici. Jediným
riešením na zastavenie šírenia nenávisti je rozhodnutie každého človeka,
či sa nenávisťou nechá rozožierať alebo sa voči nej účinne postaví.
Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini počas svojho prvého vystúpenia v
parlamente vo funkcii, kde predniesol správu o stave republiky.
Poukázal tiež na to, že po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD)
je atmosféra v spoločnosti ešte horšia a nebezpečnejšia. Vyzval na to,
aby sme nespochybňovali rozhodnutia voličov len preto, že sa nám
nepáčia. Obrátil sa aj na médiá a ich úlohu.
„Je zrejmé, že toľko potrebný pokoj nám neprinesú politici. Ak budeme
čakať, že pokoj a slušnosť prídu na Slovensko akosi zhora, budeme,
žiaľ, čakať márne,“ zdôraznila hlava štátu. „Buďme vďační každému
jednému človeku, ktorý sa rozhodne svojím správaním, slovami, postojmi a
hodnotami prispievať k upokojeniu a zmierneniu slovenskej spoločnosti,“
dodal.
Pellegrini odmieta urážanie ľudí za ich prejavený politický názor, nech už je akýkoľvek. „A nespochybňujme ani rozhodnutie voličov len preto, že sa nám práve nepáči,“
dodal. Považuje za desivé, aký stupeň tvrdosti a krutosti dosiahla
atmosféra v slovenskej politike. Atmosféra v spoločnosti podľa neho
dosiahla nebezpečnú hranicu, za ktorou je reálne ohrozené naše ďalšie
spolunažívanie. Spoločnosť je dnes podľa neho politicky rozdelená ako
nikdy predtým v histórii.
Prezident zároveň zdôraznil, že médiá majú obrovskú zodpovednosť za
formovanie občanov a ich úloha je nesmierne dôležitá práve v čase
sociálnych sietí. Obáva sa, že niektoré médiá rezignovali na svoju
úlohou overovať si informácie. „Každý môže do sveta odoslať pravdivú
či nepravdivú informáciu a tu z môjho pohľadu novinári často zlyhávajú v
pohľade, ako sa k takýmto informáciám či dezinformáciám majú postaviť,“ myslí si. Médiá musia byť podľa neho filtrom toho, čo je skutočne dôležité a pravdivé.
Prezident vyzval vládu, aby pripravila analýzu riadenia pandémie
ochorenia COVID-19, ktorá odpovie na to, ktoré opatrenia mali zmysel a
skutočne zachraňovali ľudské životy, a ktoré nariadenia boli zbytočné a
skôr znepríjemňovali bežný život. „A potom treba otvorene povedať a
pomenovať aj opatrenia, ktoré boli vyslovene škodlivé a mohli reálne
prispieť k ďalšiemu ohrozovaniu ľudského zdravia, pomenovať ich preto,
aby sme sa v budúcnosti takýchto krokov vedeli vyvarovať,“ zdôraznil. „Bez
takejto analýzy sa vláda namiesto objektívneho zhodnotenia dôsledkov
vtedajšieho manažmentu pandémie vydáva cestou nebezpečného experimentu v
podobe plošného odškodnenia všetkých, ktorí porušovali stanovené
pravidlá,“ dodal. Je podľa neho nebezpečné, ak štát vyšle signál, že
opatrenia dodržiavať netreba a že všetkých previnilcov je pripravený
kedykoľvek odškodniť. Uviedol to v súvislosti so zákonom o tzv.
covidových amnestiách, ktorý parlamentu vrátil na opätovné prerokovanie.