Život Prešova
online
online
Pred 95 rokmi sa narodil Václav Vorlíček, klasik komédií a rozprávok
03.06.2025 Celý región
Praha/Bratislava
3. júna (TASR) – Kultový seriál Arabela, filmová rozprávka Popoluška i
komédie o dievčati na metle, alebo o vodníkoch v Čechách patria k
pokladom českej filmovej a televíznej tvorby. Svojich detských i
dospelých divákov si nachádzajú aj dnes, po rokoch. V utorok 3. júna
uplynie 95 rokov od narodenia geniálneho filmového tvorcu Václava
Vorlíčka.
Spoločným menovateľom režisérskych výkonov v týchto obľúbených dielach sú jeho fantázia, predstavivosť a talent. Zapísal sa zlatým písmom do dejín českej kinematografie najmä vďaka dlhoročnej spolupráci so scenáristom Milošom Macourkom.
Václav Vorlíček sa narodil v Prahe 3. júna 1930. Nadšenie pre film získal počas skautského tábora, kde mal možnosť vidieť nakrúcanie dobrodružného filmu. Na druhý pokus ho prijali na pražskú Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU). Štúdium réžie ukončil v roku 1956 absolventským filmom Direktiva.
Nastúpil ako asistent réžie do Filmového štúdia Barrandov, získaval skúsenosti v štábe klasika českého filmu, režiséra Martina Friča. Práve on Vorlíčkovi predpovedal, že jeho životným poslaním budú komédie.
Vorlíčkovým samostatným debutom bol v roku 1960 rodinný film s detektívnou zápletkou Případ Lupínek. Do povedomia divákov sa však zapísal až v roku 1966 bláznivou komédiou Kdo chce zabít Jessii? Spoločne s výtvarníkom Karlom Saudkom sa mu podarilo preniesť na filmové plátno príbeh, v ktorom ožili komiksové postavy ako neželaný vedľajší produkt vedeckého experimentu.
Film, v ktorom stvárnil jednu z hlavných úloh v tom čase populárny slovenský kulturista Juraj Višný, zaznamenal komerčný úspech a priaznivé ohlasy v zahraničí. Mal sa dokonca dočkať americkej verzie, ale z tej napokon zišlo, keďže medzitým do Československa vpadli okupantské vojská. Na snímke Vorlíček prvýkrát spolupracoval so scenáristom Milošom Macourkom, s ktorým sa zoznámili vo vlaku – a napokon sa stali úspešnou autorskou dvojicou.
"My sme sa našou prácou neskutočne bavili," spomínal Václav Vorlíček. A bavili sa aj diváci. V roku 1967 nakrútil režisér podľa vlastného scenára v spolupráci s Oldřichom Daňkom komédiu Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky. Film bol paródiou na špionážne snímky, hoci namiesto Jamesa Bonda tu bol hlavnou postavou uhundraný účtovník v podaní Jiřího Sováka.
V roku 1970 pobavila divákov čierna komédia Pane, vy jste vdova!, ktorú samotný Vorlíček označil za svoje najobľúbenejšie dielo. O rok neskôr vznikla rozprávkovo ladená Dívka na koštěti, dodnes obľúbený a známy príbeh o mladej čarodejnici v podaní Petry Černockej.
Vorlíček chcel svojimi filmami prinášať zábavu – využíval prvky rozprávok, sci-fi a filmové triky, ktoré sa tvorili často "na kolene". Hovoriace hlavy, postavy bez hláv, či miznutie vodníkov v umývadlách vznikali bez počítačovej techniky, len vďaka umu a vynaliezavosti tvorcov.
Do dielne dvojice Vorlíček-Macourek patrí aj rozprávka Tři oříšky pro Popelku (1973), ktorá vznikla v česko-nemeckej koprodukcii a každý rok sa vo vianočnom období vracia na televízne obrazovky. Rovnako nesmrteľná je komédia s prvkami fantasy i čierneho humoru Jak utopit Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách (1974) a podobne ladená snímka Což takhle dát si špenát (1977).
Neskôr sa dvojica Vorlíček-Macourek venovala najmä televíznym projektom. V roku 1979 vznikol legendárny rozprávkový seriál Arabela, v ktorom zažiarila slovenská herečka Jana Nagyová. Voľné pokračovanie s názvom Arabela se vrací aneb Rumburak králem Říše pohádek uvideli televízni diváci v roku 1993.
Vorlíček nakrútil tiež seriály Létající Čestmír (1983) a Křeček v noční košili (1987). Ujal sa réžie filmu Sokoliar Tomáš (2000) a o rok neskôr nakrútil animovanú rozprávku Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko (2001), v ktorej ožili kreslené rozprávkové postavičky výtvarníka Adolfa Borna. Posledným Vorlíčkovým dielom bol film Saxána a Lexikon kouzel (2011).
V roku 2006 získal Václav Vorlíček čestné ocenenie za celoživotné dielo na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v nemeckom Chemnitzi. Na Slovensku dostal cenu Zlatá kamera. Cenu za výrazný prínos do oblasti kinematografie si prevzal na filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach v roku 2010. V roku 2017 získal Cenu prezidenta Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch.
Václav Vorlíček zomrel 5. februára 2019 v Prahe. Jeho krédom bola veta: "Každá sekunda, ktorú sa presmejeme, nám predlžuje život."
Spoločným menovateľom režisérskych výkonov v týchto obľúbených dielach sú jeho fantázia, predstavivosť a talent. Zapísal sa zlatým písmom do dejín českej kinematografie najmä vďaka dlhoročnej spolupráci so scenáristom Milošom Macourkom.
Václav Vorlíček sa narodil v Prahe 3. júna 1930. Nadšenie pre film získal počas skautského tábora, kde mal možnosť vidieť nakrúcanie dobrodružného filmu. Na druhý pokus ho prijali na pražskú Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU). Štúdium réžie ukončil v roku 1956 absolventským filmom Direktiva.
Nastúpil ako asistent réžie do Filmového štúdia Barrandov, získaval skúsenosti v štábe klasika českého filmu, režiséra Martina Friča. Práve on Vorlíčkovi predpovedal, že jeho životným poslaním budú komédie.
Vorlíčkovým samostatným debutom bol v roku 1960 rodinný film s detektívnou zápletkou Případ Lupínek. Do povedomia divákov sa však zapísal až v roku 1966 bláznivou komédiou Kdo chce zabít Jessii? Spoločne s výtvarníkom Karlom Saudkom sa mu podarilo preniesť na filmové plátno príbeh, v ktorom ožili komiksové postavy ako neželaný vedľajší produkt vedeckého experimentu.
Film, v ktorom stvárnil jednu z hlavných úloh v tom čase populárny slovenský kulturista Juraj Višný, zaznamenal komerčný úspech a priaznivé ohlasy v zahraničí. Mal sa dokonca dočkať americkej verzie, ale z tej napokon zišlo, keďže medzitým do Československa vpadli okupantské vojská. Na snímke Vorlíček prvýkrát spolupracoval so scenáristom Milošom Macourkom, s ktorým sa zoznámili vo vlaku – a napokon sa stali úspešnou autorskou dvojicou.
"My sme sa našou prácou neskutočne bavili," spomínal Václav Vorlíček. A bavili sa aj diváci. V roku 1967 nakrútil režisér podľa vlastného scenára v spolupráci s Oldřichom Daňkom komédiu Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky. Film bol paródiou na špionážne snímky, hoci namiesto Jamesa Bonda tu bol hlavnou postavou uhundraný účtovník v podaní Jiřího Sováka.
V roku 1970 pobavila divákov čierna komédia Pane, vy jste vdova!, ktorú samotný Vorlíček označil za svoje najobľúbenejšie dielo. O rok neskôr vznikla rozprávkovo ladená Dívka na koštěti, dodnes obľúbený a známy príbeh o mladej čarodejnici v podaní Petry Černockej.
Vorlíček chcel svojimi filmami prinášať zábavu – využíval prvky rozprávok, sci-fi a filmové triky, ktoré sa tvorili často "na kolene". Hovoriace hlavy, postavy bez hláv, či miznutie vodníkov v umývadlách vznikali bez počítačovej techniky, len vďaka umu a vynaliezavosti tvorcov.
Do dielne dvojice Vorlíček-Macourek patrí aj rozprávka Tři oříšky pro Popelku (1973), ktorá vznikla v česko-nemeckej koprodukcii a každý rok sa vo vianočnom období vracia na televízne obrazovky. Rovnako nesmrteľná je komédia s prvkami fantasy i čierneho humoru Jak utopit Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách (1974) a podobne ladená snímka Což takhle dát si špenát (1977).
Neskôr sa dvojica Vorlíček-Macourek venovala najmä televíznym projektom. V roku 1979 vznikol legendárny rozprávkový seriál Arabela, v ktorom zažiarila slovenská herečka Jana Nagyová. Voľné pokračovanie s názvom Arabela se vrací aneb Rumburak králem Říše pohádek uvideli televízni diváci v roku 1993.
Vorlíček nakrútil tiež seriály Létající Čestmír (1983) a Křeček v noční košili (1987). Ujal sa réžie filmu Sokoliar Tomáš (2000) a o rok neskôr nakrútil animovanú rozprávku Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko (2001), v ktorej ožili kreslené rozprávkové postavičky výtvarníka Adolfa Borna. Posledným Vorlíčkovým dielom bol film Saxána a Lexikon kouzel (2011).
V roku 2006 získal Václav Vorlíček čestné ocenenie za celoživotné dielo na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v nemeckom Chemnitzi. Na Slovensku dostal cenu Zlatá kamera. Cenu za výrazný prínos do oblasti kinematografie si prevzal na filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach v roku 2010. V roku 2017 získal Cenu prezidenta Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch.
Václav Vorlíček zomrel 5. februára 2019 v Prahe. Jeho krédom bola veta: "Každá sekunda, ktorú sa presmejeme, nám predlžuje život."
0
www.ZIVOTPO.sk
