Spoločným menovateľom režisérskych výkonov v týchto obľúbených dielach
sú jeho fantázia, predstavivosť a talent. Zapísal sa zlatým písmom do
dejín českej kinematografie najmä vďaka dlhoročnej spolupráci so
scenáristom Milošom Macourkom.
Václav Vorlíček sa narodil v Prahe 3. júna 1930. Nadšenie pre film
získal počas skautského tábora, kde mal možnosť vidieť nakrúcanie
dobrodružného filmu. Na druhý pokus ho prijali na pražskú Filmovú a
televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU). Štúdium réžie ukončil
v roku 1956 absolventským filmom Direktiva.
Nastúpil ako asistent réžie do Filmového štúdia Barrandov, získaval
skúsenosti v štábe klasika českého filmu, režiséra Martina Friča. Práve
on Vorlíčkovi predpovedal, že jeho životným poslaním budú komédie.
Vorlíčkovým samostatným debutom bol v roku 1960 rodinný film s
detektívnou zápletkou Případ Lupínek. Do povedomia divákov sa však
zapísal až v roku 1966 bláznivou komédiou Kdo chce zabít Jessii?
Spoločne s výtvarníkom Karlom Saudkom sa mu podarilo preniesť na filmové
plátno príbeh, v ktorom ožili komiksové postavy ako neželaný vedľajší
produkt vedeckého experimentu.
Film, v ktorom stvárnil jednu z hlavných úloh v tom čase populárny
slovenský kulturista Juraj Višný, zaznamenal komerčný úspech a priaznivé
ohlasy v zahraničí. Mal sa dokonca dočkať americkej verzie, ale z tej
napokon zišlo, keďže medzitým do Československa vpadli okupantské
vojská. Na snímke Vorlíček prvýkrát spolupracoval so scenáristom Milošom
Macourkom, s ktorým sa zoznámili vo vlaku – a napokon sa stali úspešnou
autorskou dvojicou.
"My sme sa našou prácou neskutočne bavili," spomínal Václav
Vorlíček. A bavili sa aj diváci. V roku 1967 nakrútil režisér podľa
vlastného scenára v spolupráci s Oldřichom Daňkom komédiu Konec agenta
W4C prostřednictvím psa pana Foustky. Film bol paródiou na špionážne
snímky, hoci namiesto Jamesa Bonda tu bol hlavnou postavou uhundraný
účtovník v podaní Jiřího Sováka.
V roku 1970 pobavila divákov čierna komédia Pane, vy jste vdova!, ktorú
samotný Vorlíček označil za svoje najobľúbenejšie dielo. O rok neskôr
vznikla rozprávkovo ladená Dívka na koštěti, dodnes obľúbený a známy
príbeh o mladej čarodejnici v podaní Petry Černockej.
Vorlíček chcel svojimi filmami prinášať zábavu – využíval prvky rozprávok, sci-fi a filmové triky, ktoré sa tvorili často "na kolene".
Hovoriace hlavy, postavy bez hláv, či miznutie vodníkov v umývadlách
vznikali bez počítačovej techniky, len vďaka umu a vynaliezavosti
tvorcov.
Do dielne dvojice Vorlíček-Macourek patrí aj rozprávka Tři oříšky pro
Popelku (1973), ktorá vznikla v česko-nemeckej koprodukcii a každý rok
sa vo vianočnom období vracia na televízne obrazovky. Rovnako nesmrteľná
je komédia s prvkami fantasy i čierneho humoru Jak utopit Dr. Mráčka
aneb Konec vodníků v Čechách (1974) a podobne ladená snímka Což takhle
dát si špenát (1977).
Neskôr sa dvojica Vorlíček-Macourek venovala najmä televíznym projektom.
V roku 1979 vznikol legendárny rozprávkový seriál Arabela, v ktorom
zažiarila slovenská herečka Jana Nagyová. Voľné pokračovanie s názvom
Arabela se vrací aneb Rumburak králem Říše pohádek uvideli televízni
diváci v roku 1993.
Vorlíček nakrútil tiež seriály Létající Čestmír (1983) a Křeček v noční
košili (1987). Ujal sa réžie filmu Sokoliar Tomáš (2000) a o rok neskôr
nakrútil animovanú rozprávku Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko
(2001), v ktorej ožili kreslené rozprávkové postavičky výtvarníka Adolfa
Borna. Posledným Vorlíčkovým dielom bol film Saxána a Lexikon kouzel
(2011).
V roku 2006 získal Václav Vorlíček čestné ocenenie za celoživotné dielo
na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v nemeckom
Chemnitzi. Na Slovensku dostal cenu Zlatá kamera. Cenu za výrazný prínos
do oblasti kinematografie si prevzal na filmovom festivale Art Film
Fest v Trenčianskych Tepliciach v roku 2010. V roku 2017 získal Cenu
prezidenta Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch.
Václav Vorlíček zomrel 5. februára 2019 v Prahe. Jeho krédom bola veta: "Každá sekunda, ktorú sa presmejeme, nám predlžuje život."