Lübeck/Bratislava
6. júna (TASR) - Medzi uznávaných autorov sa zaradil už debutovým
románom Buddenbrookovci z roku 1901. Po takmer 30 rokoch mu za tento
literárny opus o vzostupe a páde obchodníckej rodiny z 19. storočia
udelili Nobelovu cenu za literatúru. Thomas Mann však zanechal po sebe
aj ďalšie nemenej významné diela, pričom medzi najznámejšie patria
novela Smrť v Benátkach, alebo romány Čarovný vrch, Doktor Faustus,
Spoveď hoštaplera Felixa Krulla, či Jozef a jeho bratia. V piatok 6.
júna uplynie od narodenia nemeckého spisovateľa a esejistu 150 rokov.
Po jeho dielach prahli aj filmoví tvorcovia, legendárnym sa stalo
filmové spracovanie novely Smrť v Benátkach z roku 1971, o ktoré sa
postaral taliansky režisér Luchino Visconti. Viacerých filmových
prevedení sa dočkal aj román Buddenbrookovci. Siahol po nej aj slovenský
režisér Vido Horňák, ktorý z románu v roku 1974 urobil trojdielnu
televíznu inscenáciu. Ďalší slovenský filmový tvorca Miloslav Luther do
rovnomennej podoby televízneho filmu previedol v roku 1976 zasa poviedku
Mário a kúzelník.
Thomas Mann sa narodil 6. júna 1875 v Lübecku v rodine obchodníka
Thomasa Johanna Heinricha Manna. Jeho otec, úspešný obchodník so
pšenicou, ale aj konzul a senátor, stelesňoval prísnu meštiacku morálku
Lübecku. Matka Julia da Silva Bruhnsová bola zasa úplne iná, pochádzala z
Brazílie, zaujímala sa o umenie, hlavne o hudbu a literatúru. Zo
štyroch súrodencov Thomasa Manna bol spisovateľom Heinrich Mann.
Odmietavý postoj k malomeštiackej morálke prejavil Thomas Mann už počas
dospievanie, keď napríklad odišiel zo školy krátko pred maturitou.
Neskôr sa jeho negatívny postoj k meštiackej morálke odrazil aj v
prózach. „Ak sa umelec stane človekom, je s ním koniec,“ vyslovil Tonio Kröger, hlavná postava Mannovej rovnomennej novely.
V roku 1891 zomrel senátor Thomas Johann Heinrich Manna a vdova po
obchodníkovi a politikovi Julia da Silva Bruhnsová, sa presťahovala do
Mníchova. O dva roky neskôr za ňou a súrodencami prišiel aj Thomas Mann.
V bavorskej metropole sa zamestnal v poisťovni a publikoval prvé menšie
prózy. Dedičstvo po otcovi mu neskôr umožnilo venovať sa výlučne
literárnej tvorbe. V Mníchove začal písať aj román Buddenbrookovci,
ktorý vyšiel v roku 1901. Rozsiahle dielo o úpadku rodiny
veľkoobchodníka, váženého konzula Johanna Buddenbrooka, zaznamenalo
mimoriadny úspech a v roku 1929 dostal Mann za svoj debut Nobelovu cenu
za literatúru.
O dva roky neskôr po vydaní Buddenbrookovcov sa Mann prezentoval novelou
Tonio Kröger, v ktorej sa venoval jednej zo svojich hlavných tém -
rozporu medzi životom umelca a životom predstaviteľa malomeštiackej
komunity.
V roku 1905 sa Mann oženil s dcérou bohatého židovského obchodníka
Katiou Pringsheimovou, s ktorou mal šesť detí. Uzavretie manželstva
vyvolalo vo vtedajšej spoločnosti prekvapenie, keďže sa o Mannovi
šírilo, že vyhľadával skôr spoločnosť mladých mužov ako žien.
Téma umelec versus meštiak sa vinie aj novelou Smrť v Benátkach (1911), v
ktorej hlavná postava spisovateľ Gustav von Aschenbach, ovládaný
pruskými cnosťami a disciplínou, narazí v Benátkach na krásneho
14-ročného poľského chlapca Tadzia. Ich zoznámením sa pre spisovateľa
začala opojná, ale a zničujúca cesta, ktorá vyústila do jeho smrti.
Tragický príbeh umocnený podmanivou hudbou Gustava Mahlera v roku 1971
do nemenej slávnej filmovej podoby spracoval Luchino Visconti.
Po tvorivej kríze vydal Mann v roku 1924 román Čarovný vrch, ktorý sa
dnes považuje za jedno z najvýznamnejších literárnych diel 20. storočia.
Dej románu sa odohráva v pľúcnom sanatóriu vo švajčiarskych v Alpách,
kam pricestuje za svojim bratrancom mladý inžinier Hans Castorp. Plánuje
tam stráviť len niekoľko týždňov, no nakoniec tam ostane sedem rokov.
Nástup nacizmu v Nemecku v 30. rokoch minulého storočia zasiahol aj do
Mannovho života. V roku 1933 opustil spoločne s manželkou Nemecko a
uchýlil sa do exilu vo Švajčiarsku. V rokoch 1934 - 1935 navštívili
Mannovci opakovane Spojené štáty americké (USA). V roku 1936 dostali
československé občianstvo spolu s cestovným pasom a v rokoch 1938 - 1945
sa ich druhým domovom stali Spojené štáty.
V americkom exile napísal ďalší dnes už kanonický román Doktor Faustus,
ktorý vyšiel v roku 1947 a je akýmsi podobenstvom o skaze Nemecka. Popri
tom sa venoval písaniu esejí a životopisných textov. Prostredníctvom
rozhlasového vysielania britskej stanice BBC sa počas druhej svetovej
vojne prihováral Nemcom. Najznámejším sa stal prejav z 27. septembra
1942, v ktorom hovoril aj o systematickom vyvražďovaní Židov.
Do Nemecka sa prvýkrát vrátil v roku 1949, keď mu udelili Goetheho cenu
mesta Frankfurt nad Mohanom. Rodnú krajinu navštívil krátko po tom, ako
samovraždu spáchal jeho syn, tiež spisovateľ Klaus Mann, autor známeho
románu Mefisto.
Thomas Mann zomrel 12. augusta 1955 v Zürichu. Krátko predtým, 20. mája, mu udelili čestné občianstvo mesta Lübeck.