Styron dlhodobo trpel depresiami a skúsenosť s týmto ochorením opísal v
diele Darkness Visible: A Memoir of Madness (Viditeľná temnota: Pamäte
šialenstva, 1990). Otec budúceho spisovateľa, patril k južanským
liberálom a odmietal rasizmus. Trpel chronickými depresiami, ktoré po
otcovi zdedil aj jeho syn. V roku 1939 zomrela Styronova matka na
následky rakoviny prsníka.
William Styron sa narodil 11. júna 1925 v mestečku Newport News v
americkom štáte Virgínia. Jeho rodisko sa nachádza niečo cez 100
kilometrov od miesta povstania otrokov z 19. storočia, na čele ktorého
stál Nat Turner. Práve ten, ktorý sa je aj hlavnou postavou Styronovho
slávneho románu.
Stredoškolské štúdium absolvoval na Hilton School, Morrison High School a
Christchurch School. Potom sa zapísal na Davidson College, odkiaľ však
odišiel, lebo sa prihlásil krátko pred koncom druhej svetovej vojny do
amerického námorníctva. Dosiahol hodnosť poručíka, ale Japonsko
kapitulovalo skôr, ako stihla Styronova loď opustiť San Francisco. Po
vojne študoval na Duke University, ktorú v roku 1947 ukončil bakalárskym
titulom z angličtiny.
Po štúdiu pracoval na pozícii editora vo vydavateľstve McGraw-Hille v
New Yorku. Utrpenie z tejto práce neskôr opísal aj v autobiografickej
pasáži v románe Sofiina voľba. Z vydavateľstva odišiel po dohode a začal
písať prvý román, ktorý vyšiel v roku 1951 pod názvom Lie Down in
Darkness (Odpočívaj v temnote). Román mu priniesol uznanie a Rímsku cenu
(Prix de Rome).
Úspech si veľmi neužil, začala sa totiž vojna v Kórei a on narukoval do
armády. Slúžil v námornej pechote, ale v roku 1952 ho z armády
prepustili pre problémy so zrakom. Skúsenosti z výcvikového tábora Camp
Lejeune v Severnej Karolíne opísal v próze The Long March (Dlhý pochod) z
roku 1956.
Ešte pred vydaním tohto románu strávil dlhší čas v Európe. Najprv v
Paríži, kde stál pri vzniku dnes už legendárneho literárneho časopisu
The Paris Review, a potom v Ríme, kde sa v roku 1953 zosobášil s
americkou poetkou Rose Burgunderovou, s ktorou mal neskôr tri deti.
Zážitky z pobytu v Európe zaznamenal v románe Set This House on Fire
(Zapáľ tento dom), ktorý vyšiel v roku 1960. Dielo však prijala americká
kritika s rozpakmi, čo Styrona zabrzdilo v ďalšom písaní. Zlom nastal v
roku 1967, keď po viacročnom výskume vydal román Priznanie Nata
Turnera, fiktívne memoáre otroka, ktorý v roku 1831 stál na čele krvavej
vzbury otrokov vo Virgínii.
Za román zverejnený v čase vrcholiaceho hnutia za občianske práva v
Spojených štátoch dostal Pulitzerovu cenu. Niektorí však dielo
kritizovali a jeho autorovi vyčítali, že z Turnera urobil nerozhodného a
zženštilého slabocha. Tvrdili, že ako biely južanský protestant nemohol
skutočne pochopiť myšlienky otroka privezeného z Afriky. Na jednu z
kritík Styron odpovedal: „Pisatelia fikcie majú povinnosť ´meditovať´ o histórii a priniesť porozumenie prostredníctvom imaginácie.“
O dvanásť rokov neskôr vyšiel Styronovi jeho najslávnejší román Sofiina
voľba (1979), v ktorom začínajúci spisovateľ Stingo, 22-ročný neskúsený
južan, zavedie čitateľa do New Yorku v roku 1947. V nájomnom dome v
Brooklyne sa spriatelí s Nathanom, temperamentným židovským
intelektuálom a so Sophiou, krásnou a krehkou poľskou katolíčkou. Sophia
pred ním postupne odkrýva svoju minulosť z predvojnového Poľska,
koncentračného tábora a napokon aj najväčšie tajomstvo - drastickú
voľbu, ktorá ju navždy poznačila.
Sofiina voľba patrí dodnes k literárnym bestsellerom a nemenej slávnym
sa stalo aj filmové spracovanie románu z roku 1982, o ktoré sa postaral
režisér Alan J. Pakula. Hlavnú postavu v snímke stvárnila Meryl
Streepová, ktorej výkon ocenili Oscarom. Ešte pred nakrúcaním filmu sa
však producenti rozhodovali medzi Streepovou a slovenskou herečkou
Magdou Vášáryovou, ktorá do Ameriky vycestovala a zúčastnila sa na
konkurze. Sám Styron presadzoval práve ju, ale producenti sa napokon
rozhodli pre Streepovú.
Úspešného spisovateľa dlhodobo trápili depresívne prejavy a nálady,
ktoré nezriedka riešil alkoholom. V neskoršom veku sa rozhodol, že musí
prestať piť a skončil na liekoch proti poruchám nálady, ktoré sa
vyvinuli po tom, čo sa vzdal alkoholu. Lieky však u neho vyvolali
suicidálnu depresiu, kvôli ktorej bol od decembra 1985 do februára 1986
hospitalizovaný.
Po prepustení z nemocnice napísal dielo Darkness Visible: A Memoir of
Madness (Viditeľná temnota: Pamäte šialenstva, 1990), v ktorom opisuje,
ako si takmer vzal život. Kvôli depresii bol ešte niekoľkokrát
hospitalizovaný. V roku 1993 vydal ešte zbierku poviedok A Tidewater
Morning: Three Tales from Youth (Ráno na pobreží: Tri príbehy z
mladosti).
William Styron zomrel 1. novembra 2006 vo veku 81 rokov.