Život Prešova
online
online
Pred 120 rokmi sa narodil Jean-Paul Sartre, patrón existencializmu
21.06.2025 Celý región
Paríž/Bratislava
20. júna (TASR) - Počas tvorivého života patril k intelektuálnym
celebritám. Dokázal zaujať, ale aj podráždiť originálnymi až
kontroverznými vyjadreniami, alebo aj rozhodnutiami, ako bolo napríklad
to, keď odmietol Nobelovu cenu za literatúru. Jean-Paul Sartre napísal
dôležité filozofické diela, oceňované romány, poviedky a divadelné hry. V
sobotu 21. júna uplynie od narodenia zakladateľa francúzskeho
existencializmu, spisovateľa, dramatika a politického aktivistu, 120
rokov.
Zásadnou myšlienkou jeho variantu existencializmu je výrok, že existencia predchádza esenciu. Znamená to, že človek sa najprv narodí, existuje, a až potom si vlastnou existenciou a konaním formuje svoju podstatu (esenciu). Človek nie je pasívna bytosť, ktorá je riadená osudom, či dejinami, ale aktívnym tvorcom vlastnej existencie.
Jean-Paul Sartre sa narodil 21. júna 1905 v Paríži. Detstvo prežil spolu s matkou u starých rodičov, príbuzných významného lekára a humanistu Alberta Schweitzera. Po skončení vysokoškolského štúdia si zvolil dráhu stredoškolského profesora filozofie. Počas druhej svetovej vojny a za okupácie Francúzska nacistickým Nemeckom, sa aktívne zapojil do hnutia Odporu.
V roku 1945 zanechal pôvodné povolanie a spolu s Merleau-Pontym založil ľavicovo orientovanú revue Les Temps modernes, čím vstúpil do povedomia verejnosti nielen ako filozof slobody, ale aj ako publicista a politicky angažovaný intelektuál. Nakrátko sa priklonil aj ku Komunistickej strane Francúzska. V roku 1952 sa však komunistami rozišiel potom, ako strana podrobila existencializmus ostrej kritike.
Počas májových demonštrácií v Paríži v roku 1968 sa pridal na stranu študentov vyjadrujúcich nespokojnosť s pomermi na francúzskych univerzitách, pričom kritizoval postoj komunistickej strany voči študentskému hnutiu. Strane adresoval aj výčitku, že nevyužila revolučný potenciál stelesnený v ľavicových študentoch pre posilnenie moci robotníckej triedy.
Tento moment ho následne podnietil k príklonu k ultraľavicovým zoskupeniam, predovšetkým k maoistom, s ktorými po istý čas diskutoval o otázke moci. V tomto období sa kriticky staval aj k sovietskemu režimu. V auguste 1968 odsúdil okupáciu Československa sovietsku armádou resp. vojskami Varšavskej zmluvy.
Sartre je autorom významných filozofických diel Bytie a ničota (L'Etre et le Néant, 1943) a Existencializmus je humanizmus (L’existencialisme est un humanisme, 1946). Pozornosť však vzbudil ešte predtým románom Nevoľnosť (La Nausée) z roku 1938, ktorý predstavoval prvý prienik existencializmu do francúzskej umeleckej literatúry.
O rok neskôr vydal pod názvom Múr (Le Mur) aj nemenej známu zbierku piatich noviel. K Sartrovým kľúčovým dielam patrí aj autobiografická kniha Slová (Les Mots, 1964) či drámy Muchy (Les Mouches, 1943) alebo S vylúčením verejnosti (Huis-clos, 1944).
V roku 1964 šokoval nielen Švédsku akadémiu, ale aj svetovú verejnosť, keď odmietol Nobelovu cenu za literatúru. Tá sa udeľuje od roku 1901 a stalo sa len dvakrát, že si ju laureáti odmietli prevziať. Prvým bol v roku 1958 ruský, resp. v sovietsky spisovateľ Boris Pasternak, ktorý literárne ocenenie odmietol po nátlakom totalitnej sovietskej moci.
Sartre ju však odmietol na základe slobodného rozhodnutia. Patrón existencializmu v odmietavom stanovisku, ktoré zverejnil v denníku Le Monde, uviedol, že hlboko ľutuje skutočnosť, že sa jeho postoj stal škandálom, ale vyznamenania všeobecne odmieta.
V denníku ďalej napísal, že Švédsku akadémiu o svojom postoji informoval už 15. októbra 1964 (cenu mu udelili 22. októbra 1964) v liste, ktorý napísal potom, ako sa v literárnej prílohe denníka Le Figaro dozvedel, že rozhodnutie akadémie smeruje k jeho menu. Domnieval sa, že po liste už nebude akadémia s ním ako laureátom počítať. Cenu odmietol preto, lebo vždy odmietal oficiálne vyznamenania. Ako príklad uviedol odmietnutie Radu čestnej légie z roku 1945.
Odmietavý postoj vysvetlil aj svojím chápaním koncepcie spisovateľovej práce. Spisovateľ, ktorý zaujíma politické, spoločenské alebo literárne stanoviská, musí podľa neho konať iba vlastnými prostriedkami - teda písaným slovom. "Všetky vyznamenania, ktoré môže dostať, vystavujú čitateľov tlaku, ktorý nepovažujem za žiaduci," napísal v stanovisku. Spisovateľ sa podľa neho nemôže transformovať na inštitúciu.
Jean-Paul Sartre zomrel 15. apríla 1980 v Paríži vo veku 74 rokov. Jeho dlhoročnou partnerkou bola francúzska spisovateľka, filozofka a feministka Simone de Beauvoirová, s ktorou v novembri 1963 navštívil aj Bratislavu. Zúčastnili sa na diskusii v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej boli prítomní mnohí predstavitelia vtedajšej slovenskej inteligencie.
Zásadnou myšlienkou jeho variantu existencializmu je výrok, že existencia predchádza esenciu. Znamená to, že človek sa najprv narodí, existuje, a až potom si vlastnou existenciou a konaním formuje svoju podstatu (esenciu). Človek nie je pasívna bytosť, ktorá je riadená osudom, či dejinami, ale aktívnym tvorcom vlastnej existencie.
Jean-Paul Sartre sa narodil 21. júna 1905 v Paríži. Detstvo prežil spolu s matkou u starých rodičov, príbuzných významného lekára a humanistu Alberta Schweitzera. Po skončení vysokoškolského štúdia si zvolil dráhu stredoškolského profesora filozofie. Počas druhej svetovej vojny a za okupácie Francúzska nacistickým Nemeckom, sa aktívne zapojil do hnutia Odporu.
V roku 1945 zanechal pôvodné povolanie a spolu s Merleau-Pontym založil ľavicovo orientovanú revue Les Temps modernes, čím vstúpil do povedomia verejnosti nielen ako filozof slobody, ale aj ako publicista a politicky angažovaný intelektuál. Nakrátko sa priklonil aj ku Komunistickej strane Francúzska. V roku 1952 sa však komunistami rozišiel potom, ako strana podrobila existencializmus ostrej kritike.
Počas májových demonštrácií v Paríži v roku 1968 sa pridal na stranu študentov vyjadrujúcich nespokojnosť s pomermi na francúzskych univerzitách, pričom kritizoval postoj komunistickej strany voči študentskému hnutiu. Strane adresoval aj výčitku, že nevyužila revolučný potenciál stelesnený v ľavicových študentoch pre posilnenie moci robotníckej triedy.
Tento moment ho následne podnietil k príklonu k ultraľavicovým zoskupeniam, predovšetkým k maoistom, s ktorými po istý čas diskutoval o otázke moci. V tomto období sa kriticky staval aj k sovietskemu režimu. V auguste 1968 odsúdil okupáciu Československa sovietsku armádou resp. vojskami Varšavskej zmluvy.
Sartre je autorom významných filozofických diel Bytie a ničota (L'Etre et le Néant, 1943) a Existencializmus je humanizmus (L’existencialisme est un humanisme, 1946). Pozornosť však vzbudil ešte predtým románom Nevoľnosť (La Nausée) z roku 1938, ktorý predstavoval prvý prienik existencializmu do francúzskej umeleckej literatúry.
O rok neskôr vydal pod názvom Múr (Le Mur) aj nemenej známu zbierku piatich noviel. K Sartrovým kľúčovým dielam patrí aj autobiografická kniha Slová (Les Mots, 1964) či drámy Muchy (Les Mouches, 1943) alebo S vylúčením verejnosti (Huis-clos, 1944).
V roku 1964 šokoval nielen Švédsku akadémiu, ale aj svetovú verejnosť, keď odmietol Nobelovu cenu za literatúru. Tá sa udeľuje od roku 1901 a stalo sa len dvakrát, že si ju laureáti odmietli prevziať. Prvým bol v roku 1958 ruský, resp. v sovietsky spisovateľ Boris Pasternak, ktorý literárne ocenenie odmietol po nátlakom totalitnej sovietskej moci.
Sartre ju však odmietol na základe slobodného rozhodnutia. Patrón existencializmu v odmietavom stanovisku, ktoré zverejnil v denníku Le Monde, uviedol, že hlboko ľutuje skutočnosť, že sa jeho postoj stal škandálom, ale vyznamenania všeobecne odmieta.
V denníku ďalej napísal, že Švédsku akadémiu o svojom postoji informoval už 15. októbra 1964 (cenu mu udelili 22. októbra 1964) v liste, ktorý napísal potom, ako sa v literárnej prílohe denníka Le Figaro dozvedel, že rozhodnutie akadémie smeruje k jeho menu. Domnieval sa, že po liste už nebude akadémia s ním ako laureátom počítať. Cenu odmietol preto, lebo vždy odmietal oficiálne vyznamenania. Ako príklad uviedol odmietnutie Radu čestnej légie z roku 1945.
Odmietavý postoj vysvetlil aj svojím chápaním koncepcie spisovateľovej práce. Spisovateľ, ktorý zaujíma politické, spoločenské alebo literárne stanoviská, musí podľa neho konať iba vlastnými prostriedkami - teda písaným slovom. "Všetky vyznamenania, ktoré môže dostať, vystavujú čitateľov tlaku, ktorý nepovažujem za žiaduci," napísal v stanovisku. Spisovateľ sa podľa neho nemôže transformovať na inštitúciu.
Jean-Paul Sartre zomrel 15. apríla 1980 v Paríži vo veku 74 rokov. Jeho dlhoročnou partnerkou bola francúzska spisovateľka, filozofka a feministka Simone de Beauvoirová, s ktorou v novembri 1963 navštívil aj Bratislavu. Zúčastnili sa na diskusii v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej boli prítomní mnohí predstavitelia vtedajšej slovenskej inteligencie.
www.ZIVOTPO.sk
