Život Prešova
online
online
Štefan Anián Jedlík vynašiel elektromotor na elektromagnetickom princípe
01.05.2012 Bratislava
Bratislava 24. apríla (TASR) – Slovenský fyzik, vynálezca a priekopník elektrotechniky Štefan Anián Jedlík v roku 1828 ako prvý na svete vynašiel elektromotor, ktorý pracoval na elektromagnetickom princípe, v roku 1842 zostrojil malú štvorkolesovú elektrickú lokomotívu. Podľa jeho patentu stroja na výrobu sódovej vody zriadili v Bratislave prvú výrobňu sódy v Uhorsku.
Štefan Anián Jedlík sa narodil 11. januára 1800 v Zemnom pri Komárne v rodine chudobného roľníka. Po skončení stredoškolského štúdia v Trnave a Bratislave vstúpil do benediktínskej rehole a prijal meno Anián. Študoval teológiu v zadunajskej Pannonhalme (20 km od mesta Györ) a súčasne matematiku a fyziku na univerzite v Pešti. Po získaní doktorátu filozofie (1822) pôsobil ako profesor fyziky a prírodopisu na gymnáziu v Györi a neskôr na Kráľovskej akadémii v Bratislave. V roku 1840 odišiel na univerzitu do Pešti, kde prednášal fyziku a mechaniku a stal sa jej rektorom.
Už v roku 1828 na gymnáziu v Györi Jedlík skonštruoval vôbec prvý elektromotor, ktorý pracoval na elektromagnetickom princípe a slúžil mu na hodinách fyziky na experimenty. Žiaľ, svoj vynález nepatentoval. Objav elektromotora sa omylom pripisuje Moritzovi Hermannovi Jacobimu z Petrohradu, ktorý ho skonštruoval v rokoch 1834 až 1838. Profesor Jedlík svoj prototyp elektromotoru použil v roku 1842 na pohon malého vozíka.
Medzi najvýznamnejšie vynálezy Jedlíka patrí rúrkový zberač blesku, ktorý vyvinul umelý blesk dlhý až jeden meter, magnetický čap, ktorý sa neskôr stal súčasťou elektrického rušňa, vlnový stroj, na ktorom demonštroval vlnenie na vodnej hladine a prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok. Vyrobil aj výkonnú batériu uhlíkovo-zinkových článkov (1854). V roku 1858 Jedlík objavil princíp elektromagnetických rotácii, ktorý mu poslúžil na zostavenie prototypu unipolárneho elektrického dynama (1861). Skonštruoval ho päť rokov pred Wernerom von Siemensom.
Štefan Anián Jedlik bol vynikajúci experimentátor, obohatil vedu a techniku desiatkami objavov a vynálezov. Na medzinárodnej výstave vo Viedni ho vyznamenali medailou za pokrok a bol členom Uhorskej akadémie vied a mnohých zahraničných vedeckých spoločností. Je autorom rozsiahlej učebnice fyziky Tentamen publicum a physica (1845). V prvej časti sa zaoberal všeobecnými vlastnosťami telies. Druhá časť obsahovala statiku a mechaniku. V učebnici sa už stretávame s názvami "geostatika" a "geodynamika". V dodatku pripojil náuku o kmitaní a akustike. Učebnica svedčí o tom, že Jedlík bol jedným z najvýznamnejších vedcov 19. storočia.
Dožil sa vysokého veku 95 rokov, zomrel 13. decembra 1895 v Györi.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo 11. januára 2000 príležitostnú poštovú známky z emisného radu Osobnosti - Štefan Anián Jedlík v nominálnej hodnote 5 Sk.
Štefan Anián Jedlík sa narodil 11. januára 1800 v Zemnom pri Komárne v rodine chudobného roľníka. Po skončení stredoškolského štúdia v Trnave a Bratislave vstúpil do benediktínskej rehole a prijal meno Anián. Študoval teológiu v zadunajskej Pannonhalme (20 km od mesta Györ) a súčasne matematiku a fyziku na univerzite v Pešti. Po získaní doktorátu filozofie (1822) pôsobil ako profesor fyziky a prírodopisu na gymnáziu v Györi a neskôr na Kráľovskej akadémii v Bratislave. V roku 1840 odišiel na univerzitu do Pešti, kde prednášal fyziku a mechaniku a stal sa jej rektorom.
Už v roku 1828 na gymnáziu v Györi Jedlík skonštruoval vôbec prvý elektromotor, ktorý pracoval na elektromagnetickom princípe a slúžil mu na hodinách fyziky na experimenty. Žiaľ, svoj vynález nepatentoval. Objav elektromotora sa omylom pripisuje Moritzovi Hermannovi Jacobimu z Petrohradu, ktorý ho skonštruoval v rokoch 1834 až 1838. Profesor Jedlík svoj prototyp elektromotoru použil v roku 1842 na pohon malého vozíka.
Medzi najvýznamnejšie vynálezy Jedlíka patrí rúrkový zberač blesku, ktorý vyvinul umelý blesk dlhý až jeden meter, magnetický čap, ktorý sa neskôr stal súčasťou elektrického rušňa, vlnový stroj, na ktorom demonštroval vlnenie na vodnej hladine a prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok. Vyrobil aj výkonnú batériu uhlíkovo-zinkových článkov (1854). V roku 1858 Jedlík objavil princíp elektromagnetických rotácii, ktorý mu poslúžil na zostavenie prototypu unipolárneho elektrického dynama (1861). Skonštruoval ho päť rokov pred Wernerom von Siemensom.
Štefan Anián Jedlik bol vynikajúci experimentátor, obohatil vedu a techniku desiatkami objavov a vynálezov. Na medzinárodnej výstave vo Viedni ho vyznamenali medailou za pokrok a bol členom Uhorskej akadémie vied a mnohých zahraničných vedeckých spoločností. Je autorom rozsiahlej učebnice fyziky Tentamen publicum a physica (1845). V prvej časti sa zaoberal všeobecnými vlastnosťami telies. Druhá časť obsahovala statiku a mechaniku. V učebnici sa už stretávame s názvami "geostatika" a "geodynamika". V dodatku pripojil náuku o kmitaní a akustike. Učebnica svedčí o tom, že Jedlík bol jedným z najvýznamnejších vedcov 19. storočia.
Dožil sa vysokého veku 95 rokov, zomrel 13. decembra 1895 v Györi.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo 11. januára 2000 príležitostnú poštovú známky z emisného radu Osobnosti - Štefan Anián Jedlík v nominálnej hodnote 5 Sk.
0
www.ZIVOTPO.sk
