Svet

23.08.2006 Celý región

\"Dcéra nám pracuje pri Prahe a vôbec sa nechystá domov. Ba aj sestra sa za ňou chystá. \"\r\n\"Syn je už dva roky v Anglicku a pochvaľuje si. \"
\"Dcéra sa mi vydala za chlapíka na Novom Zélande. Zoznámili sa v Anglicku a plánujú sa usadiť na Novom Zélande. \"
\"Náš chlapec išiel na letnú brigádu do Ameriky, občas sa ozve a je spokojný. \"
\"Dcéra študuje v Prahe. Už si tam našla aj prácu a nechce ani pomyslieť, aby sa vrátila do Prešova. \"
Stačí? Treba ešte zopár takýchto vyjadrení? Čo sa to vlastne s nami deje? Všetci odtiaľ odchádzajú? To vari nie... Nevidno ich v húfoch, lebo naraz nejdú preč, ale budú to zrejme obrovské davy. Kto mal šťastie, presnejšie tú povinnosť niekoho vyprevádzať a videl ako napríklad prichádzajú na nočnú prešovskú stanicu zástupy autobusov po vianočných a novoročných sviatkoch alebo po Veľkej noci a odvážajú stovky ľudí do Česka za prácou, za štúdiom, nemôže sa veľmi ničomu takému čudovať.
Je to zlé? Zostane ešte niekto na Slovensku, žeby mal kto zhasnúť svetlo \"v spoločnom dome\" ako v tom starom vtipe o Sovietskom zväze?
Isteže, žiadna kaša sa nevarí taká horúca, aká sa navarí, ale je to problém? Netreba na tento masový odchod pozerať len tragicky a vidieť všetko v čiernych farbách. Áno, odchody jedného z manželov za prácou hoci len do Česka, rozbíjajú rodinné väzby. Ale pozrime sa na to aj opačne - možno aj preverujú vzťah.
Nikomu zo starších sa nemohlo ani snívať, že raz príde - po páde \"železnej opony\" - taký čas, keď Slovensko ako súčasť Európskej únie sa stane súčasťou sveta voľného pohybu a otvorených dverí. Ten čas je tu, preto sa nečudujme. Veď prečo by mal niekto v lete brigádovať v Prešove na hodinu za - dajme tomu - 30 Sk, keď pôjde lietadlom do Dublinu a zarobí na hodinu osem eúr. Nikde, ani na jednom kúsku našej zemegule neobjavili kraj, v ktorom by padali pečené holuby hocikomu len tak do úst. Ani v Dubline... Lebo zarobiť - znamená robiť. Ale keď už robiť, tak potom zarobiť. Jednoduché? Zrejme áno. Navyše pobyt v zahraničí je osožný aj v inom. Každý taký sa oťuká, uvidí veľký svet, inú kultúru. Ak je normálny, má dobré oči, pochopí, čo je vo veľkom svete dobré, čo je lepšie ako doma, a čo je naopak.
Problém nie je v tom, že mnohí z nás dvihli kotvy a idú preč. Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Má to jediný háčik. Nemali by všetci odísť a nik sa nevrátiť. Ako však presvedčiť, že i na Slovensku bude raz dobre? Politici sľubovali a aj tí najnovší sľubujú, že bude u nás lepšie a lepšie a lepšie. Lenže málokto z nás chce čakať. Dobre i \"lepšie\" sa chce mať teraz, a nie dakedy \"potom\".
(jj)
 

Vyberte región